LionMike: Lily?
DarlingLily: Áno, som tu!
LionMike: To je milé... A už si dopila čaj?
DarlingLily: Myslíš ten tretí? Hej, už dávno.
LionMike: Tretí? Nehovor mi, že sa ti ho nepodarilo poriadne urobiť ani druhýkrát!
DarlingLily: Dobre, keď na tom trváš, nepoviem ti to :)
LionMike: -_- Aspoň že za to už nemôžem ja ;) Teda myslím...
DarlingLily: Nie, nemôžeš za to ty.
LionMike: A kto?
DarlingLily: Môj bratranec.
LionMike: Ktorý?
DarlingLily: Ty si dnes nejaký otravný, nezdá sa ti?
LionMike: Ani nie :)
DarlingLily: Prečo som len mala pocit, že keď som si s tebou dnes už raz písala, tak už ma nebudeš otravovať?
LionMike: Neviem, v tvojich pocitoch sa nevyznám...
DarlingLily: To bola rečnícka otázka, na to sa neodpovedá.
LionMike: Nie? Prečo?
DarlingLily: Lebo.
LionMike: Prečo lebo?
DarlingLily: Lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo ledo lebo lebo lebo lebo lebo lebo lebo.
LionMike: Čo?
DarlingLily: Mal by si byť rád :) Ušetrila som nám aspoň hodinu písania.
LionMike: A máš pocit, že po dvadsiatich „lebo" by som to akože vzdal?
DarlingLily: Nie. Ale je ich dvadsaťjeden! Po dvadsaťjeden „lebo" by si to už určite vzdal :D
LionMike: Lenže je ich dvadsať :D
DarlingLily: Nie, je ich dvadsaťjeden!
LionMike: Počítaj znova... Ja hovorím dvadsať!
DarlingLily: Dvadsaťjeden!
LionMike: Dvadsať!
DarlingLily: Dvadsaťjeden!
LionMike: 20
DarlingLily: Prešiel si na čísla? Aj tak ti to nepomôže...
LionMike: To by si sa čudovala...
DarlingLily: Prečo si myslíš, že je ich 20?
LionMike: Lebo jedno lebo nie je lebo ale ledo...
DarlingLily: Asi som sa v tom práve stratila...
LionMike: Pozri si štrnáste lebo.
DarlingLily: Aha, do kelu! To som si nevšimla.
LionMike: Vidíš? Ja mám vždy pravdu :D
DarlingLily: To iste...
LionMike: :) Dokonca aj ty sama to tvrdíš :)
Už som nevedela, ktorého z nich by som sa najradšej zbavila skôr.
Prvá možnosť bol Will, ktorý nie je schopný mi ani poriadne odpovedať a keď sa už náhodou ozve, tak to skončí skôr, než sa stihneme k niečomu dostať.
Druhá možnosť bol Mike, ktorý je aktívny až príliš a mala som nepríjemný pocit, že aj napriek mojej znudenej nálade sa začínam nakazovať jeho veselosťou.
A treťou možnosťou bol Marcus, ktorý od vtedy, čo ho jeho kamaráti preto, že bol príliš otravný vykopli, neustále navštevuje moju izbu s tým, že sa nudí a chce niečo robiť.
Mám ja ale šťastie na príbuzných a kamarátov!
A vtedy som dostala úžasný nápad... Zbavím sa ich všetkých naraz a bude!
Na druhú stranu... Asi by mi chýbali. No, hádam to s nimi ešte nejaký čas vydržím...
Takže ďalšia časť je tu a poteší ma každá hviezdička alebo komentár :)
PS: Koľkí z vás tie "lebo" spätne počítali? :D
.
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...
