LionMike: Lily?
DarlingLily: Áno?
LionMike: Ha! Vedel som, že sa voláš Lily!
DarlingLily: Si ma odhalil... A Mike?
LionMike: Áno?
DarlingLily: Ha! Vedela som, že sa voláš Mike!
LionMike: A čo ak sa nevolám Mike?
DarlingLily: A čo ak sa ja nevolám Lily?
LionMike: Sakra! To mi nenapadlo...
DarlingLily: :D
LionMike: Čo robíš?
DarlingLily: Píšem si s nejakým idiotom :) A ty?
LionMike: Aj ja... Vidíš, koľko toho máme spoločného? ;)
DarlingLily: Hmm. Úžasné...
LionMike: A čo robíš okrem toho, že píšeš?
DarlingLily: To musím robiť aj niečo iné? Čo som nejaká stonožka či čo, aby som robila sto vecí naraz?
LionMike: Nie, ale si žena... Tie by mali vedieť robiť veľa vecí naraz, nie?
DarlingLily: To asi hej... Vlastne, čo ty vieš? Možno som nejaká stará babička, ktorá varí obed, štrikuje ponožky, kŕmi svojich desať mačiek, utiera prach po celom dome a ešte si pri tom stíha aj písať s nejakým chudákom, ktorý ju považuje za teenagerku :)
LionMike: Ako vieš, že ťa považujem za teenagerku?
DarlingLily: Lebo som teenegerka, to bude asi tým...
LionMike: Ty si teenegerka? A ja som si myslel, že si storočná babička... Si ma sklamala :(
LionMike: Lily?
LionMike: Haló!
DarlingLily: Čo zas chceš!?
LionMike: Prečo si prestala z ničoho nič písať?
DarlingLily: Nie si jediný chalan v mojom živote, ktorý potrebuje moju pozornosť, vieš?
LionMike: Ó, slečinka má frajera...
DarlingLily: Choď do kelu aj s frajerom! Teda iba žeby si závidel môjmu bratrancovi, s ktorým mimochodom nič nemám!
LionMike: Veď dobre, dobre... A to nemôže chvíľu počkať, kým si dopíšeme?
DarlingLily: Buď rada že si s tebou píšem a nesťažuj sa! Nie že by som sa tešila z toho, že ma prehovoril, aby som si s ním a s jeho rodičmi išla na jeho zápas vo futbale, ale aj tak...
LionMike: Takže slečinke som aspoň na niečo dobrý.... zaujímavé...
DarlingLily: Prestaň mi už konečne hovoriť slečinka! A musím už končiť. Keby pohľad mojej tety vedel zabíjať, tak už je dávno po mne :) Čau.
LionMike: No keď to inak nejde...
Teta Sarah sa ku mne naklonila a skôr, ako som si stihla uvedomiť, čo sa chystá urobiť, mi vytrhla mobil z ruky. Snažila som sa si ho zobrať naspäť, ale ona si ho rýchlym pohybom schovala do tašky. „Sleduj zápas! Keď skončí, potom ho možno dostaneš naspäť," povedala a nedbajúc na môj nechápavý výraz sa otočila naspäť k ihrisku a všetku svoju pozornosť venovala hre.
Vraj možno. To iste... A najhoršie na tom bolo, že za to mohol on! Kvôli Mikeovi, či ako sa volá, som prišla o svoj mobil... Toto mu nedarujem! Bola som rozhodnutá zistiť, kto to je, za každú cenu. A začnem hneď po zápase... Pretože teraz čo? Pretože teraz nemám mobil!
Ďalšia časť je na svete :) Čo si zatiaľ myslíte o Mikeovi? :)
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...
