LionMike: Lily?
DarlingLily: Áno?
LionMike: Si tam?
DarlingLily: Podľa toho, čo chceš.
LionMike: Chcem ešte niečo k tomu včerajšku.
DarlingLily: Tak potom tu nie som.
LionMike: Prečo?
DarlingLily: Lebo.
LionMike: Prečo lebo?
DarlingLily: To ťa to ešte stále baví?
LionMike: Vlastne hej :)
DarlingLily: :(
LionMike: No tak nie :( Čo sa ti stalo?
DarlingLily: Nič.
LionMike: Lily, neklam.
DarlingLily: Ja neklamem!
LionMike: Ale klameš.
DarlingLily: Ako to vieš?
LionMike: Lebo si mi to práve potvrdila :) Čo sa ti teda stalo?
DarlingLily: To ti nepoviem.
LionMike: Je to kvôli tomu včerajšku?
DarlingLily: Hej.
LionMike: Prečo?
DarlingLily: Ďalšie „lebo" už nečakaj, jasné? Tak ti to poviem, ale ty si to chcel. Ide o to, že aj keď ma to fakt mrzí tak ti asi nie som schopná pomôcť :(
LionMike: A prečo si mi to nepovedala rovno?
DarlingLily: Lebo som sa bála, že sa nahneváš a prestaneš si so mnou písať. Aj teraz sa určite hneváš, viem to :'(
LionMike: Máš pocit, že sa hneď nahnevám kvôli každej drobnosti? Koľko máš kamarátov Lily?
DarlingLily: Ja neviem, asi málo... Ale ako to, prosím ťa, s týmto súvisí?!
LionMike: A oni by sa nahnevali, keby si nesplnila to, čo od teba chceli? Aj keby si urobila všetko čo si mohla?
DarlingLily: Hej, určite. Aspoň moja kamarátka :(
LionMike: A si si istá, že je to tvoja ozajstná kamarátka?
DarlingLily: To som na výsluchu, alebo čo?! Nepíšem si s tebou pre to, aby si sa miešal do môjho života, jasné?!
LionMike: No tak, Lily, len sa ti snažím pomôcť...
DarlingLily: Lenže ja o tvoju pomoc nestojím! Nechaj ma už konečne na pokoji!
LionMike: Lily, prosím...
Prudko som sa zahnala a hodila mobil o stenu. S hlasným buchnutím dopadol na dlážku, ale mne to bolo jedno. Do očí sa mi hrnuli slzy. Prečo mi to robí? Prečo sa mi musí miešať do života? A ešte k tomu takto? Na tieto otázky som jednoducho nevedela nájsť odpoveď. Bola som zúfalá.
Nikdy som mu nemala veriť. Mala som vedieť, že to takto skončí. Lenže bola to moja chyba. Nikdy som sa nedokázala prispôsobiť tomuto životu, týmto ľuďom a ich správaniu... Vždy som chcela byť tým silným dievčaťom, ktoré strata domova nezasiahla, ktoré sa s ňou zmierilo a zabudlo na to, aké to bolo predtým. A do teraz sa mi to väčšinou darilo. Lenže potom som sa zoznámila s ním...
„Večera je na stole! Poďte jesť!" ozval sa z kuchyne rázny hlas tety Sarah. Zhlboka som sa nadýchla a utrela si slzy vreckovkou. Ak by na mne teta spozorovala, že sa niečo deje, spovedala by ma až do vtedy, kým by nezistila pravdu. A potom by mi už nikdy nedovolila si s kýmkoľvek písať. Nech už je ten chalan ktokoľvek, nemôžem kvôli nemu prísť o jedno z mála mojich spojení zo svetom. To proste nejde.
„Už idem!" zakričala som naoko veselo a nahodila som bezstarostný úsmev. Ešte raz som sa obzrela v zrkadle a keď som si bola istá, že vyzerám úplne normálne, otvorila som dvere mojej izby a zamierila do kuchyne.
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...
