„Čo to malo znamenať, Victoria?" spýtal sa tréner, len čo preteky skončili a ona okolo neho prechádzala do šatní.
„Neviem, čo myslíte," povedala povýšenecky a chystala sa na odchod. On ju však chytil za rameno a nemilosrdne otočil k sebe. Nick, ktorý šiel vedľa nej, prešiel ešte pár krokov a potom zastal, čakajúc, čo sa bude diať. Ostatní členovia nášho klubu sa pre istotu už dávno presunuli do šatní, aby sa takémuto rozhovoru, aký práve čakal Victoriu, vyhli. Tréner totiž po pretekoch, kde sme nezískali ani jedno prvé miesto, nemával práve najlepšiu náladu.
„Ale ty dobre vieš, čo myslím! Myslím to, že sa vôbec nesnažíš," povedal a pohľadom prebodával Victoriu, ktorá sa inštinktívne dotkla striebornej medaile, ktorá jej visela okolo krku.
„Chcete mi tým snáď naznačiť, že druhé miesto vám nie je dosť dobré?" vyštekla nahnevane.
„Chcem tým len povedať, že keby dnes súťažila Emily, mohli sme byť prvý..." dodal už o niečo pokojnejšie a začal si baliť veci, akoby sa nič nestalo.
V duchu som si vynadala, že už dávno nie som niekde v autobuse na ceste domov, ale stále tu trčím s týmito ľuďmi. Pretože Victoria ma kvôli tomu, že ma mal tréner radšej než ju priam nenávidela. A byť v jej prítomnosti, keď sa nahnevá, je pomaly horšie, ako keď sa hnevá tréner.
Opatrne som sa pozrela jej smerom, lenže to nebol dobrý nápad. Jej pohľad bol plný nenávisti a odporu tak, ako vždy, keď sa na mňa pozerala. „Veď ty ešte uvidíš..." zamrmlala, keď okolo mňa prechádzala, a aj s Nickom zmizla na schodisku k šatniam.
Zhlboka som si vzdychla, zobrala si veci a pomaly som sa vybrala za nimi dúfajúc, že Marcus bude mať dosť inteligencie a počká pred šatňami, kým sa všetci osprchujú a oblečú. A tým pádom budem mať čas sa sním porozprávať.
Už z vrchu schodiska mi bolo jasné, že som sa nemýlila. Marcusov hlas sa totiž ozýval všade naokolo, keďže ozvena v týchto chodbách bola dosť silná, aj keď človek šepkal. Zrazu som však začula svoje meno a zostala stáť uprostred schodiska. Okrem Marcusa ale hovoril ešte niekto a keď som si uvedomila, kto je ten druhý, musela som sa pridržať steny, aby som sa nezosypala. Potichu som si sadla na schody a započúvala sa do ich rozhovoru.
„Mal by si jej to konečne povedať," poznamenal Marcus nástojčivo.
„Lenže ako?" namietal ten druhý.
„Mám za ňou proste len tak prísť a povedať: Čau Emily, vieš ja... Páčiš sa mi od vtedy, čo si sem prvýkrát prišla a ja som taký idiot, že som ti to nevedel povedať skôr? Fakt si myslíš, že by to bol dobrý nápad!?" dodal nervózne a vzdychol si. Vzápätí ešte niečo zamrmlala, lenže ja som bola príliš ďaleko na to, aby som mu rozumela.
„Na tú sa ty vykašli!" zvolal pre zmenu Marcus. „Máš rád Emily. Alebo sa mýlim?" spýtal sa a keďže neprišla odpoveď, usúdila som, že zrejme len pokýval hlavou.
„Mal by si naozaj zvážiť, či ti to za to stojí. Už nejaký čas ju poznám a viem, aká je... Čím skôr sa to dozvie, tým lepšie," dodal Marcus a podľa zvukov, ktoré ku mne doľahli, som usúdila, že obaja kráčajú do šatne.
Až teraz som si plne uvedomila, čo sa tu práve odohralo. Vstala som a bez rozmýšľania sa rozbehla naspäť k bazénu a odtiaľ von z plavárne.
Nevedela som kam vlastne idem, no bola som si istá, že chcem byť odtiaľto čo najďalej. Chcem byť preč od Marcusa, preč od tohto prekliateho klubu aj plavárne, preč od všetkých, ktorý mi len neustále klamú.
Nevedela som ako, no zrazu som sa ocitla v parku. Nie len tak v hoci akom, ale v tom, kde som sa stretla s Mikeom. Neboli to ani dva dni, no mne to prišlo ako celá večnosť.
Sadla som si na lavičku a po lícach mi začali stekať slzy. Nepokúšala som sa ich zadržať ani im nejako zabrániť, pretože to bolo zbytočné.
Vytiahla som mobil a naťukala do neho správu.
DarlingLily: Mám pre teba odkaz pre toho tvojho kamaráta...
LionMike: Čo? Lily, stalo sa niečo?
DarlingLily: Povedz mu... Povedz mu, nech nechá Emily na pokoji! Povedz mu, že ho nenávidí a že ho už nikdy nechce vidieť!
LionMike: Ale Lily... Nechápem, čo sa deje?
DarlingLily: Povedz mu... Povedz mu, že vie, kto je...
Teraz som už cez slzy vôbec nič nevidela. Strčila som si mobil naspäť do vrecka a rozbehla sa domov. Vedela som, že teta a strýko sú na služobnej ceste a Marcus zas niekde u kamarátov. Potrebovala som byť jednoducho chvíľu sama. Úplne sama.
Táto časť bola poriadne dlhá a skoro žiadny texting, tak dúfam, že vás nesklamala :(
Textingu bude postupne ubúdať a časti budú hlavne takéto, tak snáď sa vám to bude páčiť aj tak :D
V ďalšej časti (už to malo byť v tejto, ale nakoniec som sa rozhodla, že to sem nedám :D ) sa už konečne dozvieme, kto bol teda ten Mikeov kamarát a prečo bola z toho Emily tak nešťastná ;)
Zároveň by som vám chcela poďakovať za 1,67K videní a 419 hviezdičiek ❤ Neskutočne si to cením ❤ ❤ ❤
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...
