Vedela som, že mi meno jeho kamaráta jednoducho nepovie a pomaly som sa snažila s tým zmieriť. Nebude to predsa navždy... Raz sa mi bude musieť predstaviť, keď už má o mňa taký prehnaný záujem a zároveň je natoľko bojazlivý, že sa mi nechce odhaliť hneď na začiatku.
Zrazu mi napadlo, že kamarát Mikea a on samotný nie sú ako jediní stredobodom mojej pozornosti. Ešte tu bola predsa tá Claire...
DarlingLily: Will?
OnlyWilly: Áno?
DarlingLily: Máš chvíľu čas?
OnlyWilly: A čo by si chcela?
DarlingLily: Ako sa máš?
OnlyWilly: Úprimne?
DarlingLily: Odpovedal by si mi aj neúprimne?
OnlyWilly: A chcela by si?
DarlingLily: Baví ťa rozhovor iba v otázkach?
OnlyWilly: A teba snáď nie?
DarlingLily: Naozaj to chceš vedieť?
OnlyWilly: Myslíš si, že chcem?
DarlingLily: Stop! Teraz už vážne a úprimne!
OnlyWilly: Úprimne? Ich liebe...
DarlingLily: Máš tam preklep... teraz to znamená „ja milujem" a nie „ja žijem".
OnlyWilly: Nie, je to správne.
DarlingLily: Ale veď... Počkať, je niečo, čo mi uniká?
OnlyWilly: Je veľa vecí, ktoré ti unikajú... :D
DarlingLily: Napríklad?
OnlyWilly: Napríklad ja.
DarlingLily: Ty? Prečo?
DarlingLily: Will?
DarlingLily: Will!
DarlingLily: No tak! Veď ja som to myslela len obrazne...
Teraz som už ničomu nerozumela. Will predsa predtým nikdy nebol taký tajnostkársky. Vždy keď sa niečo stalo som bola prvá, ktorej všetko povedal... Veril mi tak, ako ja jemu. Tak čo sa odvtedy zmenilo?
Z úvah ma vytrhol až Marcus, ktorý nečujne vošiel do mojej izby. Sedela som na posteli chrbtom k dverám, takže som si ho vôbec nevšimla. Zaregistrovala som ho až keď mi rukami z ničoho nič zakryl oči. Vykríkla som tak hlasno, že ma musela počuť aj teta Sarah, hoci bola práve v práci na druhom konci mesta.
„Ty idiot!" skríkla som a inštinktívne som mu strelila facku. Od toho nárazu ma ešte hodnú chvíľu bolela ruka, ale nedala som to najavo.
„Nesmieš ma takto strašiť!" dodala som už o niečo pokojnejšie. Sadol si na posteľ vedľa mňa a mlčky si šúchal líce, ktoré mu už medzičasom dosť sčervenelo.
„Čakal som všelijakú reakciu, ale toto rozhodne nie," zamrmlal pobavene, „to ma musíš vždy, keď sa stretneme nejako zraniť?"
„Ja?" spýtala som sa nevinne, no mykalo mi kútikmi úst. Dobre som si pamätala, na nedávny stret jeho tváre s Willovou trofejou, ktorý som tak trochu zapríčinila ja.
Opäť sa postavil a vykročil naspäť k dverám, ktorými len pred chvíľou prišiel. Takže on sem prišiel len preto, aby ma neúspešne nastrašil a potom odišiel? Nič lepšie už si vymyslieť nemohol!
Zrazu mi však napadlo niečo, čo som sa ho chcela spýtať už dávno.
„Marcus?" oslovila som ho a on zastal uprostred dverí, „kto všetko sa môže dostať do plavárne?"
Aká som len bola do teraz hlúpa! Nepotrebujem predsa Mikea, aby som jeho kamaráta odhalila! Zvládnem to aj sama!
„Dosť veľa ľudí... Niekedy je otvorené pre každého, takže..." začal, lenže ja som ho prerušila.
„Ale počas tréningu sa tam môžeme dostať len my, čo sa na ňom zúčastníme, že?" povedala som a s očakávaním som na neho pozrela. Podozrievavo si ma premeriaval, no nakoniec usúdil, že nemám v pláne nič nekalé a tak prikývol.
Toto bolo presne to, čo som potrebovala! V klube sme mali len asi tak zo dvadsať ľudí, z čoho bola necelá polovica dievčat... A tých zvyšných si preklepnem raz-dva!
Tak čo si myslíte? Podarí sa Emily odhaliť Mikeovho kamaráta aj bez jeho pomoci? A čo Will? Prečo sa správa tak divne a čo je medzi ním a Claire?
Budem rada za každý komentár alebo hviezdičku :)
YOU ARE READING
My friend from London (texting)
Teen Fiction„Niekde na internete som nedávno čítala, že ak niekto napíše nejakému úplne náhodnému človeku, šanca, že sa poznajú osobne, je tak jedna k miliónu. Ale čo ak predsa? Čo ak som práve ja tá miliónta? Alebo čo ak to, že mi napísal, nebola len náhoda?" ...
