Time Out ||z.malik au✔

4.Chapter

Alina

Jeho nesmelý úsmev ma privádzal do kolien. Stále som nemohla uveriť tomu, že predo mnou stojí a hovorí na mňa, bola som ním omámená a to som zistila, keď ma prerušil svojimi slovami.

,,Prepáč, viem, že na to idem rýchlo, ale naozaj sa mi páčiš," poškriabal sa na zátylku a jeho hlas bol nedočkavý, ako keby na túto chvíľu čakal večnosť.

Mierne som zaklipkala očami, keď som spracovala jeho slová.

,,Čože? Ja sa páčim tebe?" Zmätene som si prezrela jeho tvár a až v tejto chvíli som si uvedomila váhu mojich slov.

,,Samozrejme," uchechtol sa. ,,Nevieš si ani predstaviť ako veľmi," dodal, hryzúc si svoju peru.

,, Som-," chcela som toho toľko povedať, no on ma prerušil.

,,Nie, prosím nepovedz, že si zadaná," jeho obočie sa skoro spojilo a na jeho tvári sa objavilo sklamanie, ktoré sa z celej sily snažil zakryť.

Neudržala som sa a z mojich pier unikol smiech, ktorý ho prekvapil na toľko, že roztvoril oči.

,,Nie som zadaná. A budem rada ak ma odvezieš domov," usmievala som sa, pozorujúc, ako sa jeho mimika tváre zmenila na potešenú.

,,Naozaj?" Pýtajúc sa neveriackym tónom, prekračoval z jednej nohy na druhú.

,,Naozaj," môj úsmev nepadala z mojich pier pravdepodobne, preto lebo chlapec, ktorý predo mnou stál, bol tak neuveriteľne rozkošný.

Neverila som, že niekto taký ako on by mohol mať o mňa záujem.

,,Prepáč, som nervózny," zasmial sa, no dokonca aj zvuk jeho smiechu bol poznačený nervozitou.

,,Nemáš byť prečo nervózny," s istotou v hlase som prehovorila, na čo sa on nesmelo usmial.

,,Nestáva sa mi to často, len proste ty si iná," hovoriac nesmelým tónom hlasu, sklopil hlavu nadol, ako keby sa bál mojej reakcie.

Ostala som naňho pozerať, pretože slová, ktoré povedal ma milo prekvapili. Nemala som s niečím takýmto skúsenosti, takže bolo jasné, že aj na mne sa skôr, či neskor objaví náznak nervozity.

,,Nemyslím si, že som iná," s presvedčením v hlase som prehovorila a cítila som, ako sa mi hrnie červeň do tváre.

Nechcela som, aby to videl, a tak som sklonila hlavu nadol presne tak ako ju mal sklonenú on.

Počula som, ako ku mne spravil pár krokov, no hlavu som sa neodvážila zdvihnúť. Moje zábrany sa však vytratili v moment, keď sa jeho prsti ocitli na mojej brade.

Neubránila som sa tomu hrejivému pocitu a slastne som privrela oči.

Jeho prsty vyzdvihli moju bradu nahor. A tým pádom som čelila jeho čokoládovým očiam.

,,Si krásna a rozkošná. Vlastne si myslím, že si dokonalá," hovoril sebavedomým tónom hlasu, zrazu bol iný, prestal sa hanbiť, ako keby strácal všetko, čo ho odo mňa odďaľovalo

Za to o mne sa to povedať nedalo. Vedela som, že moja tvár horí a jediná farba, ktorá na nej v tomto moment pretrváva je červená.

,,Ty sa červenáš," drzo sa uškrnul pravdepodobne spokojný so svojím výkonom. ,,Presne to som chcel docieliť. Chcel som docieliť to, aby sa dievča, ktoré sa mi páči, červenalo kvôli mojim slovám," dodal a jeho prsty opustili moju bradu.

,,Ak som dievčaťom, ktoré sa ti páči, tak sa ti to podarilo," nesmelo som mu opätovala pohľad, ktorý zanechával na mojich očiach.

,,Ešte nikto sa mi nikdy nepáčil tak ako ty, Alina," jeho jazyk sa hral so slovami, ktoré hovoril. No spôsob akým povedal moje meno, som nepoznala. Možno preto lebo bol až príliš okúzľujúci.