Time Out ||z.malik au✔

42.Chapter

Alina

Zayn mi nepokladá otázky o tom, či sa bojím jeho činov, len koná.

Bozkáva ma až príliš dravo a jeho ruky ma nútia ľahnúť si na posteľ.

Nedávam najavo žiadnu neistotu, ktorá vo mne prebýva. Snažím sa mu opätovať všetky bozky, no znova nestíham dobehnúť jeho tempo.

Presúva sa z mojich pier na môj krk, na čo hlasno vydýchnem.

Začne moju pokožku na krku sať a následne po nej prejde jazykom, čo vo mne vyvolá neopísateľný pocit.

Z mojich pier vychádza niekoľko vzdychov naraz a hoc sa ich snažím zadržať, nepodarí sa mi to.

Vzdychám zakaždým, keď sa jeho pery stretnú s mojou pokožkou. Všíma si to a spokojne sa usmeje, jeho úsmev nevidím, len cítim, jeho hlava sa totižto nachádza v mojom krku.

Prstami zovrie lem môjho trička, začne ho mierne nadvihovať a krúžiť prstami po mojej pokožke na ramene.

Znova napáda moje pery, vďaka čomu nezapočujeme zvuk značiaci, že do Zaynovej izby niekto vstupuje.

,,Koľkokrát vám mám opakovať, že sa predo mnou nemáte bozkávať," náročný a zároveň znechutený tón hlasu Safi začne vyplňovať túto miestnosť.

,,Čo tu, do riti robíš, Safaa?" Zaynov hnev v hlase sa nedá prepočuť a až v tejto chvíli si všímam agresiu v jeho očiach.

Safaa vystrašene roztvorí oči, pričom začne cúvať dozadu, čo je znakom toho, že ju Zayn vystrašil.

,,Safaa, zlatíčko," poviem, vstavajúc z postele pred tým, než si upravím pokrkvané tričko. ,,Neboj sa, je v poriadku, že si tu vošla," snažím sa ju upokojiť, robiac k jej maličkosti niekoľko krokov.

,,Prišla som sem len preto, lebo mi povedala mama, aby som vás zavolala jesť," povie neistým hlasom, snažiac sa ignorovať Zaynovu prítomnosť. Vystrašil ju, je to vidieť na rysoch jej tváričky.

,,Dobre," súhlasne prikyvujem, pričom na perách vytvorím ten najlepší úsmev, aký viem. Pri pohľade do mojej tváre sa uvoľní a dokonca mi úsmev opätuje.

Spraví pár krokov dopredu a týmto činom sa dostáva k dverám, ktoré otvára a hneď na to vychádza z tejto miestnosti.

Otočím svoju postavu k Zaynovmu ležiacemu telu, hľadí na mňa a v jeho očiach panuje očakávanie.

,,Nemusel si na ňu tak vyletieť. Vystrašil si ju," poviem, pričom naňho pozerám nie pekným pohľadom. Na jeho perách začne svietiť drzý úškrn, čo nechápem.

,,Vystrašil som len ju alebo aj teba?" Pozdvihne obočie nahor, tváriac sa tak, ako keby mu bolo jedno, čo vyjde z mojich úst.

,,Prestaň, Zayn," šepnem, keď sa jeho pery znova rozlievajú do drzého úškrnu, keďže mu neodpoviem na jeho otázku.

,,Možno by som sa mal kontrolovať, nemyslíš?" Postaví sa z postele a jeho činy sú odlišné než zvyčajne. Tvári sa tak sebavedome, ako keby mu pri nohách stál celý svet.

,,Prečo si takýto?" Zamračím sa naňho, čím si konečne vyslúžim jeho plnú pozornosť, po jeho úsmeve už nie je ani stopy, čo ma núti sledovať jeho oči, zabárajúce sa do tých mojich.

,,Prepáč, nechal som sa uniesť. Viem, je zlé, že som Safu vystrašil," hovorí nesmelým tónom hlasu, ako keby si až v tejto v chvíli uvedomil svoje slová a činy.

Chvíľu naňho len pozerám, pričom z mojich pier nevychádza ani jedno jediné slovo, som zaskočená jeho zmenou v chovaní. Vyvádza ma to z miery a najradšej by som v tejto chvíli ušla na miesto, kde by ma nemohol nikto nájsť.

,,Pôjdem do sprchy," nakoniec som to ja, ktorá prehovorí. Zayna moje slová zaskočia, chystá sa niečo povedať, no nemá šancu, pretože sa moje chodidlá začnú pohybovať smerom ku kúpeľni.

,,Alina," počujem ho kričať, no nijako nereagujem, tvárim sa, ako keby vôbec za mnou nestál. ,,Prepáč," to je posledné slovo, ktoré môžem počuť od Zayna pred tým, než vstupujem do kúpeľne.

Zhlboka dýcham, zapierajúc sa o mramorové kachličky nachádzajúce sa vedľa veľkého zrkadla. Viem, že Zayn občas stráca kontrolu, no toto sa ešte nikdy nestalo. Nedokážem myslieť na nič iné, len na ten pocit, tvoriaci sa vo vnútri mňa, značiaci mi, že som zlyhala, pretože som mu ešte nedala to, čo jeho telo tak vyžaduje.

Môže ma oklamať svojimi slovami, no svoje telo nikdy neprinúti klamať mi, viem, čo potrebuje a chce. Avšak ešte stále váham, či bude správne mu niečo také dať.

Začnem zo seba strhávať všetko oblečenie, hádžuc ho do kúta, pričom nechávam zo svojich pier vychádzať zlostné stony.

Som nahnevaná sama na seba, pretože viem, že za jeho správanie môžem ja. Môžem za to, ako vyletel na Safu alebo za to, ako nedočkavo sa dotýkal môjho tela.

Hodím posledný kus látky na zem, pričom moje chodidlá prekračujú hranicu sprchového kútu. Nemrhám časom a rovno púšťam vodu, uvedomujúc si, že je zo začiatku studená. Kvapky vody nútia moje telo začať relaxovať a hoc by som si mala tento moment užívať, robím presný opak.

Zayn

Moje oči sa zabárajú do dverí, za ktorými sa nachádza Alina. Stále počujem tiecť vodu, čo ma istým spôsobom upokojuje, lebo mi to značí, že sa Alina predo mnou neskrýva.

Viem, že si to začne znova vyčítať, a moje správanie pokladať za vinu, preto chcem, aby čo najskôr ležala pri mojom tele a spokojne vdychovala moju vôňu, ako to vždy robieva.

Prejdem pohľadom na nočný stolík, na ktorom sa nachádzajú palacinky, pokryté šľahačkou a rôznymi druhmi ovocia, prekrytými postrannou čokoládou. Nechcel som jesť v jednej miestnosti, kde sa nachádzala Safaa.

Cítil som sa až príliš previnilo za to, ako som sa správal. Uvedomujem si, že za to mohlo moje vzrušenie, ktoré potláčam už tak dlhý čas.

Môj dych sa zadrhne v strede môjho hrdla, keď prestanem počuť vodu. Moje telo stuhne a očakávam Alinin príchod, hoc viem, že tam pravdepodobne strávi ešte dosť dlhú dobu.

Avšak keď sa dokorán otvoria dvere, uvedomím si, že môj predpoklad nebol správny. Rozširujem oči, keď zbadám Alinine telo, zbalené len v krátkom župane ružovej farby, ktorý si sem priniesla prednedávnom, no nikdy ho nemala na sebe. Kvapky vody stekajú po jej dostatočne odhalenom dekolte, kĺžu až za látku župana, čím sa pred mojimi očami skrývajú.

Jej vlasy sú prehodené cez jedno rameno a keď začne kráčať mojím smerom, musím prekročiť nohy, aby som zakryl svoje narastajúce vzrušenie.

,,Alina, mohla by si sa prosím obliecť?" šepkám, dúfajúc, že poslúchne moje slová, pretože sám dobre viem, že čím dlhšie sa predo mnou nachádza jej odhalené telo, tým väčšie bude moje vzrušenie.

,,Myslím, že spravím opak," povie ako keby nič, čo ma núti rozkašľať sa, a tým plne preukázať moje zaskočenie z jej slov.

Približuje sa k mojej ležiacej postave, pričom sa nadychuje, ako keby sa snažila upokojiť.

Možno bude najlepšie, keď prestaneme hovoriť. Možno bude najlepšie, keď všetko za nás povedia naše telá.

Korektorka: OlivaSweet