Time Out ||z.malik au✔

20.Chapter

Zayn

Moja hlava je sklonená nadol a moje oči pozorujú chodník, na ktorý dopadá popol z mojej cigarety. Svoju hlavu nadvihujem, keď sa do mojich uší dostane Alinin smiech. Zrakom mierim k dverám od školy, z ktorých by mala podľa všetkého vyjsť.

Zarazím sa v pohybe, keď moje oči zbadajú jej kráčajúcu postavu. Je zaneprázdnená svojím smiechom, no keď zbadám prehodenú ruku okolo jej ramien, zamračím sa. Pohľad presuniem k tvári toho, čo ju tak drží.

Púšťam z rúk cigaretu, keď sa stretnem s pohľadom Axela. Stále stojím pred svojím autom, pozorujúc jej tvár, ktorá ma ešte nezachytila.

Jej vysoké topánky dopadajú na chodník a ja mám pocit, že v tejto chvíli som ten chodník ja a ona po mne šliape.

Snažím sa dýchať pravidelne, no nejde to, pretože v mojom hrudníku panuje neidentifikovateľná bolesť.

,,Zayn," počujem krik svojho mena a rýchlu chôdzu k mojej postave. Môj zrak ignoruje aj ten najmenší pohyb a Alininej tvári sa úspešne vyhýba.

Jej ruky sa stretnú s mojou hruďou a snaží sa dostať do môjho objatia. No moje ruky ju neobjímu, sú spustené pozdĺž môjho tela.

,,Nevedela som, že dnes pre mňa prídeš," prehovorí, na čo sa moje oči vydajú k jej tvári. Jej pery sa mierne trasú a v jej očiach vidím bolesť, ktorá sa, bohužiaľ, nedá rovnať s tým, čo cítim v tejto chvíli ja.

,,Malo to byť prekvapenie," chladným hlasom prednesiem a vzdialim sa od nej, a tak stratí styk s mojím telom. Jej tvár sa stočí do bolestnej grimasy a chce sa ma dotknúť, no ja jej ruku odstrčím.

,,Spravila som niečo?" Jej hlas sa trasie rovnako ako jej pery a vidím na nej, že sa snaží neplakať.

,,Možno si zabudla na to, že máš priateľa, a vláčila si sa s tým svojím Axelom. Volá sa tak, nie? Dúfam, že bude lepší než ja," žmurknem na ňu, a tým sa snažím zahnať moju bolesť. Otváram dvere od svojho auta, chystajúc sa od nej odísť.

,,Zayn, čo to hovoríš?" Trhano sa nadýchne a po jej líci začne kĺzať prvá slza. ,,Ty si naozaj myslíš, že by som ti spravila niečo také?" V jej očiach sa odráža bolesť, ktorá ma zaskočí, no neberiem ju za podstatnú.

,,Videl som to, Alina," pretočím nad ňou oči a moju postavu donútim sadnúť si do auta. Dvere však stále nezatváram, chcem pozerať do jej tváre a počuť od nej vysvetlenie. ,,Držal ťa okolo ramien a ty si sa smiala, ako keby bol pre teba ten najpodstatnejší človek na zemi," mračím sa na ňu a zhryznem si pery, keďže aj mne sa začínajú triasť.

,,To nemyslíš vážne, však? Tak, aby si vedel, nesmiala som sa na Axelovi. Ak by si sa totižto díval poriadne, všimol by si si, že tam nie som len ja a Axel. A ja naozaj nemôžem za to, že k nám prišiel a bez môjho dovolenia položil na moje plecia svoju posratú ruku. Mal by si si uvedomiť, že som sa s ním nebozkávala, nedržala za ruku, ani som sa naňho nepozrela. A možno, keby si sa na mňa díval stále, tak by si videl, ako ju zo seba skladám. Nedokážem pochopiť, ako si si toto mohol o mne myslieť," na konci vety sa jej láme hlas a odvracia odo mňa zrak, ako keby som bol niekto, kto ju sklamal.

,,Alina, ja som si myslel, že-," preruší ma svojím hlasným hlasom.

,,Ako si si mohol niečo myslieť, keď mal len okolo mojich ramien ruku, nič viac? Axel a ja sa poznáme od malička, sme kamaráti a kamaráti sa držia okolo pliec, dokonca sa držia aj za ruky," skríkne a je frustrovaná z môjho stáleho pohľadu, keďže si povzdychne.

,,Ale on ťa miluje a keby mohol, tak ťa pretiahne na tomto mieste. Videl som mu to, kurva, v očiach ten večer, keď ťa videl v mojom objatí," postavím sa z auta, kráčajúc k jej postave, uvedomujúc si, že moje chovanie bolo až príliš prehnané.

,,Ale ja milujem teba, nie jeho, Zayn,"šepne odvracajúc odo mňa zrak.

Zalapám po dychu, keď si uvedomím, čo povedala. Párkrát zaklipkám očami, aby som sa uistil, že to nie je sen.

,,Alina," vydýchnem jej meno, snažiac sa dotknúť jej tváre, no nepodarí sa mi to, pretože sa odo mňa odťahuje.

,,Prepáč, som len neuveriteľne žiarlivý," prednesiem, robiac k nej krok, na čo ona spraví krok vzad. ,,Prosím, odpusť mi," dodám, keď zbadám na jej tvári výraz nedostupnosti.

,,Nie," zakrúti hlavou a z jej očí sa vyderú slzy, kĺžuce po jej načervenaných lícach. ,,Nedokážem pochopiť, ako si si to mohol o mne myslieť," snaží sa upokojiť, no nejde to, keďže jej pery opúšťa vzlyk.

Privriem oči, vediac, že to ja som ju donútil plakať. Nechcem, aby plakala, nie kvôli mne.

,,Prepáč, prepáč, prepáč. Naozaj som nechcel, len som nedokázal ovládať svoju žiarlivosť. Vieš, že som to spravil len kvôli tomu, že ťa milujem a bolelo ma vidieť, ako ťa držal niekto iný," poviem, dúfajúc, že jej postoj voči mojej osobnosti sa zmení.

Mlčí a po jej lícach stále kĺžu slzy, chcem jej ich zotrieť, no viem, že by ma od seba odohnala. Nadýchnem sa, pozorujúc jej vlasy, do ktorých udrel vietor, a preto teraz lietajú do všetkých strán.

Vyzerá ešte nevinnejšie než hocikedy predtým. A ja si mám chuť dať facku za to, že som si myslel, že by ma bola schopná podviesť.

,,A mňa bolí to, čo si si o mne myslel, takže musíš chápať moje správanie," falošne sa usmeje a jej hlas je rovnako chladný, ako bol ten môj.

,,Čo mám spraviť preto, aby si mi odpustila?" Pýtam sa jej s nádejou v hlase, dúfajúc, že zmení postoj voči mojej osobnosti.

,,Ja neviem, Zayn," povie, na čo si ja vydýchnem, lebo postrehnem, že jej hlas nie je podfarbený chladnosťou.

,,Neznamená to, že sa rozchádzame, však?" Bolestne privriem k sebe očné viečka, vediac, že si bez nej nedokážem predstaviť svoju existenciu.

,,Pôjdem domov," ignoruje moju otázku a svoj pohľad zameria na zem. Prudko vydýchnem, uvedomujúc si, že rozmýšľa o mojich slovách.

,,Odveziem ťa," usmejem sa, hoc v mojom vnútri prevláda bolesť, ktorú sa snažím z celých svojich síl ignorovať, no nejde to.

,,Nie," naliehavo odpovedá, zdvíhajúc svoju hlavu k mojej tvári, a tak sa stretne s mojím zrakom. Zachytím v jej očiach hromadiace sa slzy, na čo ľútostivo prejdem po jej tvári pohľadom.

,,Ale-," chcem protestovať, no ona ma preruší.

,,Potrebujem len čas," vzlykne, otáčajúc sa mi chrbtom. Jej postava smeruje neznámo kam a mne ostáva pozorovať len jej vzďaľujúci sa chrbát, dúfam, že sa otočí, no ona tak nespraví.

Dýcham trhano a moje oči nedokážu vidieť nič iné len tmu, keďže sú zatvorené. Uvedomujem si, že tým, že som neveril v to, čo ku mne cíti, som jej ublížil, viem, že je až príliš citlivá, a práve preto mám teraz chuť rozbíjať veci.

Od zlosti kopnem celou silou do môjho auta, do ktorého si následne sadnem. Sedím tam pár minút, dívajúc sa do prázdna, mysliac na to, ako sa Alinine telo preberalo v mojom objatí. Až potom, čo ma začnú páliť oči, naštartujem auto a odchádzam z parkoviska školy.

×20 časť, neverím, že Time Out má už toľko častí omg omg omg omg.

×Viem, že táto časť vás asi nepotešila, ale nemôže tam ísť stále o 'sladké' veci.

×Takže týmto vítam v Time Oute prvú hádku xDDD

OlivaSweet-Korektorka