Time Out ||z.malik au✔

17.Chapter

Alina

Po mojej tvári steká dážď, ktorý sa vďaka vetru, udierajúcemu do môjho tela, rozdeľuje na viac častí. Zrýchlim svoj beh, aby som mohla dobehnúť Zayna, postávajúceho pri jeho aute.

Jeho ruky sa obmotajú okolo môjho pásu a prudko mnou trhne, a tak sa dotknem jeho hrude. Zhlboka dýcham, hoc nemám prečo.

Kvapky, stekajúce po Zaynových perách, ma až príliš fascinujú, preto sa k nemu nakloním a spojím naše pery.

Udiera do mojich pier tými svojimi tvrdo a žiadostivo. Nie jemne a nežne, ako to robil včera, keď ma odprevádzal domov.

Začínam nevnímať okolitý svet a jediné, na čo sa sústredím, sú kvapky dažďa, miešajúce sa do našich bozkov.

Zayn sa rozosmeje, keď mu prechádzam rukou po hrudi. Jeho tričko je premočené a keď sa odtrhujem od jeho pier, môžem vidieť čiernu farbu, znázorňujúcu rôzne obrazce, ktoré má vytetované na pokožke.

,,Ešte nikdy som sa nebozkával v daždi," zamyslene sa zatvári a jeho palec prejde po mojich perách.

,,Aspoň v niečom som prvá," smutne sa pousmejem, narážajúc na veci, ktorými si Zayn už dávno prešiel, ale mňa ešte len čakajú.

,,Alina," povzdychne si, prechádzajúc svojimi rukami po mojom chrbte. ,,Ešte nikdy som nikoho nemiloval, no teba milujem," pozorne pozoruje moje oči, ktoré sa mu snažia za každých okolností vyhýbať, no nakoniec zlyhajú a zaryjú sa do jeho tváre.

,,Zayn, nehovor to," zahryznem si do pery od nervozity, ktorá požiera moje vnútro. Bolestne zaklipká očami, na čo sa moje ruky vystrú k jeho tvári.

,,Vadí ti to?" Šepne a viem, že keby bol jeho hlas hlasnejší, zlomil by sa.

Prejdem jazykom po svojich, trasúcich sa perách a kývam hlavou do strany na znak nesúhlasu.

,,Nie, to nie," naliehavo vyslovím slová, ležiace na mojom jazyku. ,,Len chcem, aby si to hovoril až vtedy, keď to tak budem cítiť aj ja," vysvetlím mu, dúfajúc, že sa jeho mimika tváre zmení na radostnú, ako je to uňho zvykom, no nič také neprichádza, čo ma mierne vydesí.

,,A čo ak ma nikdy nebudeš milovať?" Snaží sa oddialiť od mojej blízkosti, na čo ho zachytím za ruku a pevne ju zovriem v tej svojej, ako keby som ho strácala a on by sa už nikdy nemal vrátiť.

,,Už chýba len málo, Zayn," nervózne sebou trhnem, keď sa vytrhne jeho ruka z tej mojej. ,,Zayn," šepnem a pozorujem jeho chrbát, keďže sa otočí iným smerom.

,,J-a..," zlomí sa mu hlas, na čo ho moje ruky objímu zozadu, zatiaľ čo Zaynove svaly stuhnú.

,,Keby som sa ťa teraz spýtal, či chceš byť mojím dievčaťom, čo by si mi odpovedala?" Trhane sa nadýchne.

Svojou otázkou ma zaskočí, ale neváham a odpovedám mu. ,,Že ním chcem byť."

Zayn sa otáča a na jeho perách konečne svieti úsmev, čo ma upokojí. ,,Tak potom, Alina, chceš byť mojím dievčaťom?" Pýta sa a v jeho očiach zahliadnem iskričky.

,,Chcem," usmejem sa a moje líca sa naplnia červeňou.

Zayn ma vyzdvihne do vzduchu a začne so mnou točiť, smejem sa a odhŕňam si z čela moje mokré vlasy, ktoré mi zavadzajú. Začne na moju tvár pokladať malé bozky a popritom ma stále točí, na čo zvýsknem.

No on nereaguje, len ma obdaruje svojím smiechom.

***

,,Nie, ešte nechoď," chytá ma za ruku, pokladajúc svoje čelo na to moje.