Time Out ||z.malik au✔

1.Chapter

Zayn

,,Louis, si si istý, že sem dnes príde?" Nervózne som nadvihol obočie a zahryzol som si do pery, pretože som sa obával, že ju dnes neuvidím.

,,Chodí sem každý deň. Bude tu, upokoj sa," pretočil oči nad mojou prehnanou reakciou a napil sa svojej kávy, ktorá bola položená na stole.

,,Odkiaľ vlastne vieš, že sem chodí?" Znapodobnil som jeho čin a k perám som si priložil svoju čiernu kávu.

,,Bol som tu raz s Lottie a videl som ju sedieť úplne vzadu s nejakými kamarátmi. A keďže viem aký máš k nej citový vzťah, vrátil som sa sem ešte párkrát," zasmial sa nad mojím výrazom tváre.

,,S akými kamarátmi?" Podozrivo som si ho prezrel a dúfal, že nespomenie toho blonďatého idiota, ktorý sa okolo nej stále motá.

,,Áno bol tam aj on, ale môžem ťa upokojiť olizoval sa s nejakou jej kamarátkou," po jeho slovách na mojich perách zasvietil úsmev a v mojom vnútri sa rozlial dobrý pocit.

,,Výborne jeho som sa zbavil," zasmial som a z bundy vytiahol krabičku cigariet.

,,Koľko ju takto už sleduješ? Rok?" Louisove slová má prekvapili, keďže vedel, že o tom nerád hovorím.

,,Je to presne šesť mesiacov," objasnil som mu a popritom som si zapaľoval cigaretu, ktorú som okamžite priložil k mojím popraskaným perám. Hoc bol február vonku stále bola zima a moje pery boli až neprirodzene poškodené.

,,Je to smiešne, Zayn. Chce ťa každé dievča na našej škole.Prečo by ťa nemala chcieť ona?" Zmätene si prezrel moju tvár, na ktorej určite nepanoval spokojný výraz.

,,Som až príliš zlý pre dievča ako je ona," ujasnil som mu, vyfukujúc dym z cigarety do priestoru, ktorý sme obývali.

,,Hej, to je pravda," Louis prikývol, hoc vedel, že som od neho chcel počuť iné slová.

,,Vieš vtipné je, že nepoznám ani len jej meno, ale mám pocit, že ju milujem," frustorvane som si zahryzol do pery a pozrel som sa okolo seba, či ju nezazriem v dave ľudí, hemžiacich sa pred vchodom do kaviarne.

,,To nemyslíš vážne?" Louisov smiech udrel do mojich uší, na čo som okamžite pretočil oči.

,,Myslím," zavrčal som a potiahol som znova z cigarety.

,,Si divný," Louisove oči sa zúžili a presne týmto pohľadom pozoroval moju tvár.

,,Ty nemáš nikoho, tak buď ticho. Nechápeš, ako sa cítim. Mám pocit, že som sa asi naozaj zbláznil," zúfalo som prehovoril a vošiel som si do svojich čiernych vlasov, za ktoré som silno zaťahal.

,,Ja to hovorím už dlho," posmešne si odfrkol nad mojím zúfalým výrazom tváre.

,,Čo mám robiť?" S nádejou v očiach som sa ho spýtal a čakal zmysluplnú odpoveď.

,,Mal by si zájsť na psychiatriu tam ti určite pomôžu," zachichotal sa nad tým, čo povedal. Niekedy sa sám sebe čudujem, prečo sa bavím s niekým takým ako je Louis.

,,Ale nie teraz vážne, mal by si sa jej prihovoriť, Zayn. Takto sa naozaj zblázniš," ľútostivo si prezrel moju tvár a ja som vedel, že sa zachviľu začne smiať, až príliš dobre som ho poznal. A to sa mi po pár sekundách aj potvrdilo, keďže prepukol do hlasného smiechu.

Poobzeral som sa naokolo seba, aby som sa uistil, že sa na nás nikto nedíva a presne v tú chvíľu, som sa stretol s jej očami. Prisahám, že všetky moje zmysly prestali vnímať a ja som vnímal len jej tvár, ktorá pôsobila tak hebko. Neodtrhol som od nej zrak, nemohol som. Nebolo to možné, bola až príliš krásna, pôsobila tak nevine.

Chcel som sa jej dotknúť, bozkávať ju a držať ju pevne za ruku. Ukázať, ba dokonca vykričať svetu, že je len moja. No ja som bol až príliš zbabelý, a tak som na ňu len hľadel, hoc jej oči ma už dávno neregistrovali.

Alina

Naozaj som sa snažila nedívať na toho chlapca, ktorého oči prepaľovali tie moje, pretože som vedel, že by som sa začala červenať. Bol až príliš krásny, preto som sa čudovala, prečo sa jeho oči zaujímali práve o mňa, o niekoho takého obyčajného.

Snažila som sa znova ponoriť do konverzácie, ktorú viedol Niall s Laylou, no nemohla som sa sústrediť. Hoc som už sedela na našom obvyklom miestne, kde sme zvyčajne sedeli.

Moja myseľ bola zaneprázdnená farbou jeho očí, ktorú som nemohla vymaniť zo svojej pozornosti.

,,Alina, si v poriadku? Už pár minút ma nevnímaš," ruka pred mojou tvárou ma prebrala z tranzu, v ktorom som sa ocitla a až v tejto chvíli, začala moja myseľ spracovávať Niallove slová.

,,Hej som, len ma niečo alebo skôr niekto zaujal," zahryzla som si do pery a musela som sa ovládať, aby som sa nepozrela na toho chlapca, ktorý tam pravdepodobne ešte stále bol.

,,O čom to rozprávaš?" Nadvihol jedno obočie nahor, ako to vždy robieval, keď niečomu nerozumel.

,,Položím ti teraz zvláštnu otázku," upozornila som ho, na čo on zmätene pozrel do mojich očí, ktoré sa chceli pozerať do očí niekoho iného.

,,Poznáš toho chlapca, ktorý sedí pri okne?Hnedé oči, čierne vlasy, mierne strnisko," opísala som ho a čakala na jeho odpoveď.

,,Ktorého myslíš?" Skrčil obočie a pozeral sa na mňa s divným výrazom na tvári.

,,Bože, Niall len jeden jediný človek tu vyzerá takto" nespokojne som zahundrala a vypustila všetok vzduch, ktorým boli zaplnené moje pľúca.

,,Nemôžeš mi ho ukázať?" Nespokojne zavrčal a venoval pohlaď Layle, ktorá sa vrátila s našou kávou.

,,Nie bolo by to trápne," pretočila som oči a položila hlavu na stôl.

,,Myslíš toho, čo sa sem stále divá?"

,,Čože on sa sem divá?" Radostne som zvýskla, ale snažila som sa, aby to nebolo počuť a automaticky som potočila hlavou jeho smerom. Naše oči sa opäť stretli a ja som v tomto okamihu, chcela bežať za ním, no vedel som, že by môj čin bol až príliš trápny.

Hneď, ako som si uvedomila, že moje oči sú na jeho tvári viac než by mali, som ich od neho odtrhla, aj keď som nechcela.

,,Hej presne ten," prikývla som na znak súhlasu a nedočkavo sa pozrela na Niallovu tvár.

,,Nie, nepoznám ho, ale vyzerá, že po tebe ide. Stále sa sem divá, je to dosť strašidelné," mierne sa zasmial a hneď potom sa napil zo svojej kávy.

,,Keby som sa mu páčila, tak by sa mi prihovoril," pretočila som nad ním oči a potichu som si vyčítala, prečo som sa dnes nemaľovala, musím vyzerať hrozne.

,,O čom sa tu vy dvaja bavíte?" Hlas Layli ma prerušil z mojich myšlienok, chcela som jej to vysvetliť, no Niall ma predbehol.

Začali medzi sebou znova viesť konverzáciu, popri ktorej sa bozkávali a ja som sa cítila ako niekto, kto tu vôbec nemal byť. Potrebovala som vedieť meno toho chlapca, ktorý ma zaujal, no vedela som, že ho nezistím, pretože som nevedela viesť rozhovor s opačným pohlavím.

Našla som polohu, v ktorej som ho mohla pozorovať a on to nemohol zistiť. Povzdychla som si, keď som si uvedomila, že je krajší než čokoľvek iné, čo som kedy videla.

***
Pokračovanie nabudúce.