Time Out ||z.malik au✔

14.Chapter

Alina

Bežím k dverám, pomocou ktorých sa dostanem do miestnosti, kde má prebiehať prednáška o chemických reakciách.

Zaklopem, otvárajúc dvere a počas toho si v mysli prehrávam slová, ktoré ospravedlnia môj neskorý príchod.

,,Ospravedlňujem sa, že idem neskoro, ale zaspala som," prehrabnem si svoje vlasy, značiace, že moje slová sú pravdivé.

Profesor reaguje úplne inak, ako očakávam, preto sa moje oči mierne rozšíria.

,,V poriadku, slečna Davis. Prosím, sadnite si," priateľsky sa pousmeje, ukazujúc na voľné miesto. Prikyvujem, kráčajúc tam, kde ukázal.

Necítim sa dobre, keďže na sebe cítim niekoľko pohľadov a väčšinou sa jedná o starších študentov, čo ma privádza do rozpakov.

Hľadám medzi študentmi známe tváre, ktoré patria do môjho ročníka, no vždy mi padne zrak na niekoho, kto im vôbec nie je podobný.

Nesmelo sa usmejem na zastrašujúceho chlapca, vedľa ktorého je voľné miesto.

Sadám si na stoličku vedľa neho, vediac, že keby som mala možnosť sadnúť si niekam inam, spravím tak.

Jeho hnedé oči ma pozorujú, no ja sa im úspešne vyhýbam.

,,Som Liam," prehovorí bez toho, aby som to od neho požadovala.

,,Viem, kto si," darujem mu pohľad a až v tejto chvíli si uvedomujem, že voči mne zaujal priateľský postoj.

,,Tak to ma neprekvapuje," usmeje sa, narážajúc na svoju povesť, o ktorej si nemyslím, že je pravdivá, keďže Niall s ním vychádza viac než dobre.

,,Alina," natiahnem k nemu ruku, pozerajúc sa do jeho očí. Majú tú istú farbu ako Zaynove, no nie sú tak obrovské a neohraničujú ich husté mihalnice.

Zamračím sa, uvedomujúc si, že sa mi od nášho rande Zayn neozval. Je to síce len pár hodín, ale čakala som, že mi napíše aspoň správu, v ktorej bude úbohé "Dobrú noc."

,,Alina Davis," skonštatuje. ,,Sestra Audrey Davis, však?" Pýta sa, hoc jeho tvár značí to, že odpoveď už dávno vie.

,,Presne tak," prikyvujem, prenášajúc zrak na hovoriaceho profesora.

,,Nevyzeráš problémovo ako tvoja sestra," podozrivo si ma premeria, no snaží sa byť nenápadný.

,,To bude tým, že nie som problémová ako moja sestra," usmejem sa, vediac, že hovorím pravdu.

,,Bola by to škoda, si až príliš pekná, aby si kráčala po tých istých chodníčkoch ako ona," prehovorí a hoc ja sama viem, že ohľadom mojej sestry má pravdu, zamračím sa.

,,Neboj, nechcem tým nič naznačiť," uchechtne sa, odvracajúc odo mňa pohľad.

,,Niall hovoril, že ide po tebe Axel, nechcem vyvolať nejaký konflikt."

,,Ja a Axel sme len kamaráti," prekvapene poviem.

,,Takže nedostupná?"

,,Páči sa mi niekto iný, to je všetko," roztvorím oči doširoka, keďže predstava Axela a mňa mi nesedí.

,,V tom prípade to všetko vysvetľuje. Len dúfam, že je to niekto slušný. Ak nie, tak si vyber radšej Axela," žmurkne na mňa a svojimi slovami ma privedie na pochyby.

,,Axel nepatrí medzi slušných ľudí," zvedavo sa naňho pozriem.

,,Takže nebude slušný," zamrmle si pre seba, no ja to počujem. ,,Axel by slušný bol, keby si mu dala šancu. Patrí medzi ľudí, ktorí sa vedia prispôsobiť," oznámi mi, tváriac sa, že počúva výklad profesora.

,,To ti povedal on?" Pýtam sa, hoc viem, že inak to nebude.

,,Možno ťa chce len chrániť pred niekým takým ako je Zayn," pozrie sa na mňa a ja zaklipkám mihalnicami od prekvapenia.

,,Nemusí ma chrániť pred ničím. Zayn sa zmenil, nie je pre mňa hrozbou," s istotou v hlase prehovorím.

,,To, že ti to povedal, neznamená, že je to pravda."

Neodpovedám mu, len mlčky pozorujem profesora, uvedomujúc si, že Liam môže mať pravdu.

***
Mračím sa, vyberajúc zo skrinky knihy. Neviem o Zaynovi nič, no verím mu každé slovo, čo nedáva zmysel.

Musím zistiť, kto sa skrýva za maskou nevinného chlapca, hanbiaceho sa mňa samotnej.

Mám zlý pocit, usvedčujúci ma v mojich pochybnostiach.

Knihy chytím do rúk, smerujúc k parkovisku, keďže moje hodiny už skončili.

Vidím, stojacu postavu Nialla, takže moje kroky začnú smerovať k nemu.

,,Alina," krik môjho mena ma donúti zastať v chôdzi, ale zároveň upúta Niallovu pozornosť.

Zaskočene naňho pozriem, otáčajúc sa za mne známym hlasom.

Zbadám usmievajúceho sa Zayna, ktorý pozoruje moju tvár.

Úsmev mu neopätujem, ale vydám sa jeho smerom. Pozerám sa do zeme, dúfajúc, že Niall nenasleduje moju postavu.

Zastavím, keďže moje topánky sa stretnú s tými Zaynovými.

Chytá má za ruku, dávajúc ju na svoju tvár, čo ma prinúti nadvihnúť oči k tým jeho.

Nakloní sa, dávajúc mi bozk, čo ma zaskočí, keďže takéto správanie u mňa nie je zvykom.

Cítim na sebe všetky pohľady a to ma usvedčí v tom, že Zaynova povesť nie je najlepšia.

Bozk mu neopätujem, preto sa odo mňa odtiahne a zamračí sa na mňa.

,,Deje sa niečo?" Nervózne sa napne, nespúšťajúc zrak z mojich očí.

,,Kto si, Zayn, keď ma pred tebou varujú?" Vážnym tónom hlasu sa ho pýtam, mysliac na Liamove slová.

,,Alina," vysloví neisto a jeho ruky sa snaží udržať na mojom páse, aj keď ja by som sa najradšej od neho odtiahla.

,,Nie som ten, za koho ma majú oni," povie, narážajúc na pohľady študentov, ktorí navštevujú tú istú školu ako ja. ,,Aspoň odvtedy, čo som prvýkrát stretol teba," doplní a s nádejou v očiach sa pozrie do tých mojich.

,,Stretol si ma asi pred dvomi týždňami, Zayn," nespokojne dupnem nohou, vediac, že ma sklamal.

,,Stretli sme sa už dávno, no ty si si ma nevšimla," nevinne sa na mňa usmeje.

,,Čože?" Zmätene sa naňho dívam, snažiac sa pochopiť jeho slová.

,,Je to presne šesť mesiacov a dva týždne od tej snobskej oslavy, ktorú konal môj otec. Pamätáš sa na ňu?" Nadvihuje obočie nahor.

,,Nepamätám," zamračím sa, snažiac sa spomenúť si na niečo, čo dávno zmizlo z mojej mysle.

,,Mala si oblečené červené šaty," šepne a svoju hlavu pokladá do môjho krku. ,,Bola si to najkrajšie, čo som kedy videl. Vyzerala si tak krehko a nevinne. Chcel som za tebou prísť, prihovoriť sa ti, ale nedokázal som to. Vedel som, že niekto ako ty by ma nikdy nechcel, pretože keby si zistila veci, ktoré som robil s dievčatami, odmietla by si ma. Nebol by som schopný to uniesť. Lebo ty si bola jediná, ktorá ma kedy zaujala. Sledoval som ťa, pozoroval a túžil sa ťa dotýkať. Moje auto stávalo pred tvojou školou, aby som ťa mohol aspoň na malú chvíľku vidieť," jeho hlas je tichý, no jeho slová prezrádzajú niečo, o čom som nevedela.

Lapám po dychu, keď sa odo mňa odťahuje, uvedomujúc si, že jeho auto sa zhoduje s autom, ktoré pred mojou školou naozaj stávalo. A ja som ho tak rada obdivovala, mysliac si, že chlapec, sediaci v ňom, je krásny.

,,To si bol ty," neveriacky šepkám. ,,V tom aute si každý jeden deň sedával ty."

***

Pokračovanie nabudúce.

Korektorka: OlivaSweet