Time Out ||z.malik au✔

57.Chapter

Zayn

,,Ako sa má?" opatrne sa pýtam Nialla, sediaceho naproti mne. Som v jeho byte, ktorý si len prednedávnom prenajal s Liamom. Niall je momentálne môj jediný zdroj, od ktorého získavam informácie týkajúce sa Aliny.

,,Hrozne," šepne ľútostivo a jeho pohľad prechádza na jeho iphone, ktorý drží v rukách už odvtedy, čo som sem prišiel. Nepýtal som sa ho na dôvod, prečo ho neustále zviera v rukách, nezaujímalo ma to, zaujímala ma len Alina. ,,Chce odísť," pokračuje v rozprávaní, čím ma zarazí, no najviac ma zarazia slová, ktoré povie.

,,Čože? Prečo?" vystrašene roztvorím oči, snažiac sa nimi vypáliť do Niallovej tváre diery, čím mu chcem naznačiť, aby mi rýchlo odpovedal.

,,Ja neviem, nerozrozpráva sa so mnou, nerozpráva sa s nikým," opatrne hovorí a jeho oči sa vyhýbajú tým mojim.

,,Tak ako vieš, že chce odísť?" zamračím sa a začínam zrýchlene dýchať, keďže strach z toho, že by som o Alinu prišiel už natrvalo, začína zožierať moje vnútro.

Postavím sa z barovej stoličky a začnem prechádzať po miestnosti v snahe upokojiť svoje zmýšľanie. Zapozerám sa na kožený gauč pokrytý tmavočervenými vankúšmi, sú dokonalo upravené, takže viem, že ich musela určite naprávať Layla. Som si vedomý toho, že Niall by niečo také nikdy nedokázal, nezaujímal sa o to, ako vyzerá jeho okolie. Zaujímal sa o to, ako sa cítia ľudia v jeho okolí a presne túto vlastnosť som mal na ňom rád. Mohol som sa naňho spoľahnúť, vedel som, že mi poskytne každú informáciu, ktorú o Aline zistil.

,,Pokúšal som sa hovoriť s Audrey. Povedala mi toho v podstate celkom dosť. Najprv hovorila o tom, ako strašne zle sa Alina sa cíti bez tvojej prítomnosti a navrhla mi, aby som sa jej snažil dohovoriť, aby sa k tebe vrátila, pretože ju nepočúva. Avšak mňa k sebe ani nepustila, chápeš? Sme najlepší kamaráti od blbej škôlky a ona ma nechcela ani len vidieť," rozrušene hovorí, pričom krčí obočie, ukazujúc mi to, že s Alinými rozhodnutiami vôbec nesúhlasí.

Prekvapene naňho hľadím, keďže som si myslel, že práve Audrey bude nadšená z toho, ako nakoniec dopadol náš vzťah. Ale ako vidím, tak som sa mýlil.

,,Ja som jej priateľ, ktorého podľa jej slov miluje, a tiež ma nechce vidieť," pokrčím ramenami, hoc v mojej tvári pretrváva bolestný výraz, snažím sa ho zakryť svojou ľahostajnosťou, no samozrejme sa mi nič také nepodarí.

,,Ona si chce od teba len odvyknúť, to je všetko. Dobre vieš, že keby mohla, tak by s tebou bola neustále," opatrne vyslovuje slová, zanechávajúce v mojom vnútri nepríjemný pocit. Nechcem, aby jej v tom, byť so mnou, niekto alebo niečo bránilo, no opak je pravdou. Bráni jej v tom moja zvrhlá a nechutná minulosť, kiežby som ju stretol dávnejšie. Kiežby som nikdy nežil tým úbohým štýlom života.

,,Vždy som vedel, že som pre ňu zlý, avšak aj napriek tomu som jej nikdy nechcel ublížiť, no spravil som to, zlomil som jej srdce," skloním hlavu nadol, pozerajúc na mramorovú dosku tvoriacu barový pult, o ktorý sa zapieram mojimi rukami.

,,Nebuď taký depresívny, ešte ani nevieš, či to dieťa je tvoje," pretočí oči Niall, otvárajúc všetky skrinky nachádzajúce sa v kuchyni, pravdepodobne niečo hľadá. ,,Kedy sa to dieťa má vlastne narodiť?" zvedavo sa pýta, pričom otáča hlavu mojím smerom.

,,Malo sa narodiť pred dvoma týždňami, ale vyskytli sa nejaké komplikácie, o ktorých samozrejme nič neviem, pretože sa o to nezaujímam," poviem a možno cítim menšiu ľútosť voči dieťaťu, ktoré môže byť naozaj moje.

,,To dieťa za to nemôže, Zayn," upozorní ma Niall a vracia sa späť k hľadaniu mne neznámej veci.

,,Ja viem," povzdychnem si a začnem sa nervózne hrať s prstami, pričom sa začínam cítiť previnilo kvôli dieťaťu, ktoré môže byť nejako ohrozené tým, že sa nenarodilo v dobe, kedy sa malo.