Time Out ||z.malik au✔

2.Chapter

Zayn

Zalapal som po dychu, keď som zazrel jej tancujúci postavu. Jej telo, ktoré sa pohybovalo do rytmu hudby ma privádzalo do šialenstva.

Jej hlasný smiech, ktorý bol počuť cez hlasnú hudbu, ovládal moje činy. Nevnímal som ako vždy, keď mi bola nablízku. Bol som ňou ovládaný a ona o tom ani nevedela.

,,Zayn, poď si so mnou zatancovať, sľúbil si to," hlas Jade prerušil moje pozorovanie, ktoré bolo zamerané na dievča s tými najkrajšími očami.

,,Nechaj ma na pokoji, Jade," zavrčal som a dal som preč jej ruku z môjho ramena.

,,Zayn," dupla nohou, kričiac moje meno.

Pretočil som oči a moja ruka schmatla tú jej, vedúc ju do priestorov, kde sa tancovalo. Vedel som, že ak nespravím to, čo chce, nedá mi pokoj.

Jej telo sa začalo obtierať o to moje, na čo som začal nesúhlasne krútiť hlavou. Snažiac sa ju odtlačiť, som svoje ruky položil na jej ramená.

,,Už sa ti nepáčim, keď ma nechceš," plačúcim tónom predniesla a náhle zastavila svoje pohyby.

,,Sme len známy, ktorí sa zdravia nič viac,"objasnil som jej, ako vnímam vzťah, ktorý medzi sebou máme a očami som hľadal svoj objekt.

Moje oči sa rozšírili, keď ju konečne našli. V jej očiach bola bez pochýb nevinnosť. Nevinnosť, s ktorou som nemal skusenosti.

,,Zayn! Ako mi môžeš povedať potom všetkom, niečo takéto?" Kričala a ja som ju jasne počul, hoc hudba, ktorá zaplnila moje okolie bola vážne hlásna.

Začal som kráčať preč od jej postavy, nechcel som jej byť na blízku. Nechcel som počúvať jej nezmyselné slová, ktoré nebudú nikdy pravdou.

Blížil som sa k nej, k môjmu známemu objektu. Moje dýchanie začalo byť rýchlejšie, keď som bol pár krokov od jej postavy.

Zrazu sa všetko zastavilo, dokonca aj ona. Stála zatiaľ, čo všetci okolo nej tancovali. Bola mi otočená chrbtom a ja som sa bál, že utečie.

Moja odvaha zrazu zmizla, keďže jej tvár sa otočila a náš zrak sa stretol.

Svetlá, ktoré udierali do mojich očí, mi zabránili plne vnímať, jej nebesky dokonalú tvár.

Alina

Moje zmysli boli z časti zatemnené alkoholom, ale aj tak som ho vnímala. Vedela som, že je to on. Tie oči by som si pamätala vždy.

Nadýchla som sa a po dlhých minútach k nemu spravila krok.

,,Môžem vedieť tvoje meno?" Šepkajúc dostatočne nahlas, som sa ho spýtala. Bála som sa, tak strašne som sa bála. Nikdy som svoj strach neprekonala, no teraz sa stal presný opak.

Až príliš ma priťahoval a ja som ho nechcela znova nechať odísť bez toho, aby som poznala jeho meno. Chcela som vedieť len jeho meno, nič viac som od neho nečakala, no dúfala som, že s ním strávim aspoň pár minút svojho času.

Vedela som, že moje líca sú červené, no v tejto chvíli si to nemohol všimnúť, svetlá boli až príliš stlmené. Jeho prekvapený výraz ma zaskočil na toľko, že som oľutovala svoju otázku.

,,Z-ayn. Som Zayn," nesmelo sa usmial, no v jeho očiach bola istota.

Priblížila som sa do jeho tesnej blízkosti a snažila sa nemyslieť na následky môjho činu.

Zastala som pár centimetrov od jeho tela a čakala, čo sa bude diať.

,,Aké je tvoje meno?" Bol to jeho tichý hlas, ktorý ma donútil slastne privrieť oči.