Time Out ||z.malik au✔

epilogue

Zayn

Moje ruky zaútočia na moju kravatu, pritiahnutú k môjmu krku až príliš silno. Začnem si ju rozväzovať, pričom zlostne dychčím, pretože investor, sediaci tu už niekoľko dlhých minút, sa stále nerozhodol, či podpíše zmluvu, ktorú som mu ponúkol.

,,Viete, pán Malik, ste veľmi mladý a aj naozaj neviem, ako sa vám podarilo z firmy, ktorá skoro skrachovala, urobiť niečo tak úspešné. Preto mám menšie pochybnosti o tom, či všetko, čo ste pre túto firmu spravili, bolo legálne," jeho profesionálny postoj a tón hlasu už nie som schopný znášať, a preto si neuvedomím, že sa mi môj hnev začína vymykať spod kontroly. Jeho slová sa stále dookola opakujú v mojej mysli, a keď si konečne uvedomím ich význam, vstanem z kresla tak prudko, že sa odsunie pár centimetrov od môjho tela, čo vyvolá v zasadačke hlasný zvuk.

,,Všetko, čo som do tejto firmy dal, ma stálo veľké úsilie, a to, čo ste práve teraz povedali, beriem ako urážku. Už nie som ochotný znášať vaše podpichovanie. Naozaj na vás nemám náladu, mám oveľa väčšie problémy než riešiť to, či podpíšete tú posratú zmluvu alebo nie. Napríklad to, že moja tehotná manželka mení až príliš často nálady, nedovoľuje mi spať s ňou v jednej posteli a neustále na mňa kričí. Ale toto nie je všetko. Som dokonca sexuálne frustrovaný, tak prosím, buď to podpíšte, alebo odíďte," na začiatku je môj hlas až príliš hlasný, no postupom času sa stáva pokojnejším, a to len vďaka tomu, že sa na mňa pozerá každý jeden človek v miestnosti.

Jeho úškrn ma núti pretočiť oči, no keď konečne zoberie do rúk pero obtiahnuté zlatými ornamentmi, vydýchnem a znova zaujmem miesto v mojom kresle.

,,Tehotné ženy dávajú vždy každému zabrať," povie, pričom pero, ktoré drží v ruke, zbesilo behá po papieri.

Prehodím s ním ešte pár slov pred tým, než odchádza z mojej prítomnosti, čo považujem za viac než dobré. Keďže dnes som ho mal už plné zuby a to sa zdal ako milý chlapík v deň, keď som ho po prvýkrát stretol.

Môj autoritatívny výraz tváre ochabne až vtedy, keď zasadnem na miesto v luxusnej reštaurácii, čakajúc na príchod Louisa, ktorý samozrejme mešká.

Nervózne si prejdem rukou cez vlasy, pretože čašníčka, pýtajúc sa ma, čo si objednám, ma svojím pohľadom doslove prepaľuje. Môj nezáujem si nevšíma, čo ma núti zavrčať, a tým jej naznačiť, nech odíde.

Nakoniec to pochopí a s tým, že mi za chvíľu prinesie červené víno, ktoré som si objednal, odchádza.

,,Zayn?" povie moje meno Louis, objavujúci sa pred mojou postavou. Sadá si na miesto oproti mne, pričom sa jeho pohľad zabára do mojich očí.

,,Meškáš," poviem skrz zuby, čo ho núti smiať sa.

,,Dnes si zas spal na gauči, však?" jeho výsmešný tón na mňa pôsobí rušivo, no neostáva mi nič iné, len prikývnuť, keďže jeho slová sú pravdivé.

,,Musíš si zvykať, tiež som spal na gauči viac než v posteli, keď bola Jenna tehotná," pokrčí ramenami, ako keby mu vôbec nevadilo to, že niečo také musel podstúpiť.

,,Ja sa snažím, áno. Vedel som, že to bude náročné, keď budeme mať dieťa, ale takto? Neprejde deň bez toho, aby na mňa nekričala," povzdychnem si a s radosťou skrytou za mojím zamračením prijímam pohár červeného vína od čašníčky, snažiacej sa vyvolať u mňa pozornosť.

Znova ju ignorujem, a preto svoju pozornosť zamieri na Louisa, obzerajúceho sa po reštaurácii. Ani jeho nezaujíma, poučil sa zo svojich chýb. Ale to až vtedy, keď kvôli nevere skoro stratil ženu, znamenajúcu preňho tak mnoho. Našťastie mu to odpustila a teraz je z nich dokonalý pár.