Time Out ||z.malik au✔

55.Chapter

••časť, ktorá bola zverejnená, nebola upravená a nebola úplná, wattpad sa pravdepodobne zbláznil, keďže mi ju sám zverejnil a zrušil publikovanie Time Out.😑😑😑😑

••veľmi sa vám za to ospravedlňujem, v častiach sa nič nemenilo, proste sa mi zrušilo publikovanie a ja som tým pádom musela znova časti publikovať, ešte raz sa vám ospravedlňujem. 😧😧😧

Zayn

Tupo hľadím do otvorenej skrine na poličku, ktorá bola pokrytá Alininým oblečením, no teraz tam nič také nie je. Polička je úplne prázdna, nie je tam ani jeden úbohý kus látky patriaci Aline.

Som tak neuveriteľne rozrušený, že ani to, že začnem zhlboka dýchať, mi nepomáha upokojiť sa.

Začnem zhadzovať veci na mojom písacom stole. Všetky fotky ukryté v rámčekoch ležiacich na poličke, poznačenej prachom, zhodím dole, čím zapríčiním to, že sa pod mojimi nohami objaví sklo.

Avšak môj hnev nemizne ani vtedy, keď rozbijem všetky sklenené veci nachádzajúce sa v mojej izbe.

Som príliš unavený a z mojich hánok tečie krv, padajúca na biele obliečky, rozhádzané po zemi mojej izby.

Krv značkuje dokonca aj moje biele tričko, na čo sa rozhnevám ešte viac a udriem do stola, kde ležali veci potrebné na prednášku konajúcu sa v pondelok.

Zúfalo vydýchnem, keď si uvedomím, aký chaos som okolo seba urobil. Bezvládne si sadnem na posteľ a začnem vzlykať, hoc viem, že musím vyzerať ako úbožiak, neprestávam. Nedokážem to. Nedokážem prestať myslieť na to, ako sa v tejto chvíli rozlamuje moje srdce. Rozlamuje sa na malinké kúsky, ktoré možno prirovnať ku kryštálikom skla, nachádzajúcim sa pod mojimi bosými nohami.

,,Zayn, čo sa tu de-," prudké otvorenie dverí a náročný tón hlasu mojej sestry ignorujem a rukou si zotriem slzy, tečúce po mojej tvári.

,,Pane Bože, Zayn. Čo si to urobil?" pýta sa, na čo sa uchechtne, no aj v tom skurvenom uchechtnutí sa nachádza bolesť.

,,Vypadni, Doniya," skríknem, pričom viem, že jej moje správanie ublíži, avšak v tejto chvíli tomu nedokážem prikladať záujem.

,,Čo sa zase stalo?" na jej tvári sa nepreukazuje ani náznak po výčitke alebo hneve aj napriek tomu, že tam vždy býval, keď som sa k nej zachoval hnusne.

,,Nič vážne, možno len čakám dieťa s niekým, koho nemilujem a osoba, ktorú milujem, odo mňa odišla, pretože si myslí, že tak to bude najlepšie," ironicky prehovorím, cítiac v mojom krku bolesť, čo je znakom toho, že sa z mojich úst znova chcú vydrať vzlyky, avšak teraz ich von nepúšťam, nechcem pôsobiť ako slaboch aj napriek tomu, že ja ním bez Aliny som. Som obyčajný slaboch, ktorý nedokáže nič iné len ľutovať sám seba.

,,Zayn, upokoj sa," šepne Doniya a opatrne si ma priťahuje do svojho objatia, ako keby sa bála, že by som jej mohol ublížiť. Oviniem okolo jej tela paže a začnem vzlykať do jej krku presne tak, ako keď som bol malý a spadol som. Môj plač sa nezastavuje a bolesť, ktorú prosím, aby zmizla, sa zväčšuje až príliš rýchlo, čo v mojom vnútri vytvára strach z toho, že ju nebudem schopný zniesť.

,,Nie, nechcem sa upokojiť," poviem tichým hlasom a môj dych začína byť nepravidelný, keď začnem myslieť na Alininu pokožku, ktorej odtieň by som mohol prirovnať k snehu. Jediné, po čom teraz túžim, je dotýkať sa jej tváre a ochutnať jej pery. Potrebujem jej blízkosť a hoc jedna strana mňa je na ňu nahnevaná za to, že odo mňa odišla bez toho, aby mi to povedala, túžim potom, aby to bola ona, ktorá ma teraz objíma, nie Doniya, ale ona.

***

Moje zaťaté päste priložím k dverám, na ktoré zaklopem, čo vydá hlasný zvuk. Nečakám dlho a počujem kroky, blížiace sa k dverám, na čo sa hneď otvárajú. Naskytne sa mi pohľad na Harryho, jeho očné viečka sa zatvárajú a následne otvárajú, čím mi značí to, že doteraz spal.

Bez toho, aby som čakal na jeho slová, značiace mi to, že môžem vstúpiť do jeho bytu, začnem odstrkovať jeho telo a kráčať do kuchyne, kde je až príliš veľké množstvo neporiadku. Skrčím nos, vediac, že neporiadok nie je tak úplne typický pre niekoho ako je Harry.

,,Och, chovaj sa tu ako doma, Zayn," uštipačne prednesie a až teraz si všimnem fľašu tvrdého alkoholu v jeho ruke, prikladá si ju k perám, ako keby zabúdal na moju prítomnosť a pije z nej dosť dlhú chvíľu.

Vytrhnem mu fľašu z ruky a teraz som to ja, kto si ju prikladá k perám. Neviem identifikovať druh alkoholu, no môžem povedať, že som ešte nič také tvrdé nepil. Pálčivá chuť, rozlievajúca sa v mojich ústach, vytvára na mojom jazyku oheň, na čo sa znechutene zatvárim, no prehĺtam všetok alkohol nachádzajúci sa v mojich ústach.

,,Neber mi moju fľašku," upozorní ma jedovato Harry a napraví si svoje vlasy, ako keby si uvedomil až teraz, že sú strapaté. ,,Čo tu vlastne robíš, nemal si mať dokonalý víkend so svojou priateľkou?" posmešne hovorí, na čo silno k sebe privriem očné viečka, aby som udržal slzy, tvoriace sa v mojich očiach.

Hlasno vydýchnem vzduch, čím naznačím Harrymu, že nie som v poriadku. ,,Zase si predviedol nejakú žiarlivostnú scénu? Vieš, chcel by som mať tvoje problémy. Na rozdiel od teba nemám dievča, ktoré by ma milovalo a dievča, ktoré milujem ja, ma ignoruje, nie že by som jej to vyčítal, ublížil som jej, takže ju v podstate chápem. Ale ako vidíš aj napriek tomu, že chápem to, že ma ignoruje, som úplne na dne," uchechtne sa, pričom ukazuje rukou na neporiadok nachádzajúci sa okolo nás.

,,Včera prišla Jade," šepnem, vediac, že keby som hovoril hlasnejšie, tak by sa mi zlomil hlas. Chytím si koreň nosa a začnem kráčať späť a tam ako nejaký blázon, strácajúci zdravý rozum.

,,Ach, tak toto je ten problém," pokrčí ramenami a jeho pery sa znova stretnú s fľaškou od alkoholu.

,,Povedala mi, že čaká moje dieťa," poviem pokojným hlasom, hoc jediná vec, po ktorej v tejto chvíli túžim, je kričať tak nahlas, že by som stratil svoje hlasivky.

Harry vypľuje obsah alkoholu nadchádzajúci sa v jeho ústach a neveriacky na mňa hľadí. ,,Čo si, kurva, práve teraz povedal?" neveriacky krúti hlavou a frustrovane si začne prechádzať vlasy.

,,Je v ôsmom mesiaci," pokračujem a vážnosť na mojej tvári preukazuje Harrymu, že všetko, čo vychádza z mojich úst, je pravda.

,,Povedz, že si robíš zo mňa srandu?" pozrie priamo do mojich očí, kde môže vidieť bolesť, ktorú už viac nedokážem skrývať.

,,Nie, Harry. Alina odo mňa dnes ráno odišla, zbalila si všetky veci, ktoré u mňa mala a bez toho, aby mi o tom povedala, ma opustila," zadržujem dych a tým zväčšujem moju bolesť, bezvládne si sadnem na gauč a skloním hlavu smerom nadol.

,,Počkať, Alina si myslí, že si ju podviedol?" spýta sa súcitne a jeho telo zaujme miesto vedľa mňa.

,,Nie, povedala mi, že nechce zničiť detstvo môjmu dieťaťu, preto odo mňa odišla," vysvetlím mu moje myšlienky, hoc neviem, či odo mňa odišla práve preto, že sa dozvedela o tom, že budem mať dieťa. ,,Odišla aj napriek tomu, že som jej povedal, že to dieťa nemusí byť moje. Jade neverím, to dieťa proste nemôže byť moje. Nemôže!" poviem hlasnejšie než chcem, na čo Harry chytí moje rameno.

,,Je mi to ľúto, Zayn, ale čo ak to dieťa naozaj tvoje je?" nesmelo prehovorí, snažiac sa dívať všade, len nie do mojich očí, čo chápem, keďže svojimi slovami vo mne vyvolal hnev, šíriaci sa mojou tvárou.

,,Aj keby bolo. Nenechám Alinu na pokoji. Nikdy! Ak si myslí, že tým, že odišla z môjho domu a zobrala si svoje veci, niečo v našom vzťahu zmenila, tak sa mýli. Pretože jej budem volať každú voľnú minútu v mojom živote. Budem chodiť k nej domov a budem vyhľadávať jej prítomnosť a je mi jedno či to bude chcieť, alebo nie."

Môžeš odo mňa odísť, môžeš sa vzdať našej lásky, no nikdy na ňu nebudeš schopná zabudnúť. Nikdy sa mi nevyhneš, pretože budem sledovať každý tvoj krok, až dokým nebudeš znova moja.

korektorka: OlivaSweet