Time Out ||z.malik au✔

5.Chapter

Alina

Vystúpim z auta v moment, keď sa moje a Zaynove oči stretnú v jednom bode. Počujem, ako opakuje moje činy a nestačím si ani len uvedomiť, čo sa deje a jeho telo stojí oproti tomu môjmu. Môj dych sa náhle zrýchli, no nedávam to na sebe poznať.

,,Takže ti môžem stále zavolať?" Zaprie sa o auto pomocou svojej pravej ruky a jeho tvár sa skoro dotýka tej mojej.

,,J-a myslím, že áno," pozerám sa do jeho očí, ktoré padajú na moje pery. Všimnem si, ako sa jeho dych zrýchli, na čo sklopím zrak.

,,Ďakujem," šepne tichým hlasom, ktorý ma dostáva do stavu mne neznámeho.

,,Za čo?" Moja hlava sa ocitne oproti tej jeho, hoc je minimálne o hlavu vyšší, skláňa sa a to mi dáva možnosť prehliadnuť si ho z blízka.

,,Za to, že mi dáš šancu ukázať ti, že sa mi páčiš," pozrie sa do strany, na čo sa uchechtnem, keďže týmto dáva najavo svoju nervozitu. ,,Nesmej sa mi prosím," hryzúc si do pery, prejde po mojej ruke, ktorá voľne visí pozdĺžne môjho tela.

,,Prepáč," spokojne sa usmejem a nevinným pohľadom prechádzam po jeho tvári.

,,Alina? J-a p-áčím sa t-i?" Koktavo prednesie, na čo musím potlačiť červeň, ktorá sa chce dostať na povrch mojich líc.

,,Veľmi," po dlhšom tichu priznám, na čo sa drzo uškrnie.

,,Tak strašne dlho som na to čakal," slastne priviera oči, no hneď ich znova otvára a venuje sa nimi tým mojím očiam.

Uhnem pohľadom, lebo započujem známy zvuk, ktorý vychádza z našej záhrady. Zazriem svoju sestru, ktorá prechádza okolo bazéna, do ktorého sa púšťa voda.

,,Zayn, pôjdem už," rýchlo prehovorím, keďže nechcem, aby ho moja sestra videla, nebola by tým nadšená.

,,Uhm," sklamane si povzdychne, na čo mu darujem ľútostivý pohľad.

,,Musíš?" Stále si hryzie do pery, ktoré sa mierne trasú.

,,Je tam moja sestra," naznačím pohľadom jej smerom, na čo sa Zayn okamžite otočí.

,,Zavolám ti, áno?" Šepne blízko mojich pier hneď potom, ako sa otočí k mojej tvári.

,,Dobre," moje telo sa trasie som si vedomá toho, že si to Zayn všimol, keďže svoje ruky pokladá na moje boky.

Priblíži sa perami k mojej pravej tvári, na ktorej zanechá letmí bozk, na čo ja zalapám po dychu.

Cítim teplo, ktoré sa začína niesť mojou pokožkou.

,,Uvidíme sa, Alina," šepne a znova pokladá pery na moju tvár.

,,Ja viem," nepravidelným tónom hlasu hovorím, na čo sa potichu zachichoce.

,,Ešte stále musíš ísť?" Rukou prechádza po mojich vlasoch a moje oči so zaujatím sledujú pohyb jeho rúk.

,,Nechcem, ale musím," poviem, prezerajúc si jeho tvár.

,,V tom prípade choď,"nadvihne obočie, no jeho ruka neopúšťa moje vlasy.

Nebránim sa potrebe, ktorú vyžaduje moja myseľ a svoje ruky obmotám okolo jeho krku. Hneď reaguje a zoviera pevne moje telo.

,,Krásne voniaš," podotkne, keď nosom prejde po pokožke na mojom krku.

,,Ty tiež," zachichotám sa do jeho hrude, keďže moja hlava nesiaha vyššie.

,,Teraz už naozaj pôjdem aj keď nechcem," odťahujem sa od neho, hovoriac slová, ktoré smerujú Zaynovim smerom.

,,Choď, pretože ak teraz nepôjdeš, tak ťa nepustím," upozorní ma a naposledy mi vojde rukou do vlasov, otáčam sa mu chrbtom a s tichým ,,uvidíme sa" odchádzam.

Cítim na svojom chrbte jeho, blúdiaci pohľad, no nevadí mi to práve naopak.

Bránu otváram, až keď počujem, strácajúci sa zvuk auta, na čo si povzdychne.

,,Alina, kde si bola tak dlho?" Podozrivo si ma prezrie sestra, keď prechádza okolo mojej postavy.

,,V škole," nervózne pozriem do jej očí.

,,Dlhšie než ja?"Spýta sa, no jej pozornosť zaujme niečo iné.

,,Madison,"skríkne, na čo vystrašene roztvorím oči.

Spoza môjho chrbta sa vynorí postava kamarátky mojej sestry. Pretáčam oči, keď zachytím jej namyslený pohľad, ktorým prepaľuje moju tvár.

,,Audrey," oplatí jej hlásny tón hlasu, ktorý je však plný sklamania.

,,Deje sa niečo?" Obočie mojej sestry sa nadvihne nahor, keďže oči Madison sú naplnené slzami.

,,Zayn o-n," začne vzlykať, no slová, ktoré vyjdú z jej pier, donútia zastať moju kráčajúcu postavu.

,,Prečo sa musíš zaujímať stále len o neho. Nevidíš, že to je len obyčajný sukničkár," kričiaci hlas mojej sestry, prerušuje ticho, ktoré sa nachádzalo okolo mňa.

,,Nie, Audrey, tentokrát to je horšie. Jemu sa niekto páči," slzy pokryli jej načervenanú tvár.

,,Čože?" Zaskočene prednesie moja sestra.

,,Dnes sa o tom rozprával celú hodinu s Louisom. Hovoril mu o tom, ako spolu tancovali o tom aká je krásna. Povedal mu aj meno, no ja som ho nezachytila," Madison hystericky plakala zatiaľ, čo moju tvár pokrylo desiatky odtieňov červenej. Neprirodzene som roztvorila oči, keď Madison spustila ďalší nával slov.

,,Avšak možno z toho nič nebude povedal totiž, že nemá jej číslo," dopovie a hlavu zaborí do ramena mojej sestry.

Spokojne sa usmejem, keď si uvedomím, že tá dotyčná, o ktorej Zayn hovoril som bola pravdepodobne ja.

Prestanem vnímať ich rozhovor, sprevádzaný plačom Madison a vchádzam do vnútra domu.

Môj široký úsmev a potreba kričať zo mňa neopadá a hneď, ako spatrim schody, vydám sa po nich do mojej izby.

Usmievajúc sa, prechádzam mojou izbou a hádžem tašku na posteľ, na ktorú si následne sadnem.

Vytiahnem z tašky mobil a hneď v tom sa ozve vibrovanie, ktoré zacíti moja ruka.

Odomknem mobil, ktorý ma upozorňuje, že mi prišla správa, na ktorú okamžite kliknem.

Neznáme číslo: Chybám ti? xx -Zayn.

Usmievajúc sa, si hryziem do pery a v mojom podbrušku práve letí roj motýľov.

Ja: Vieš čítať myšlienky?

Možno je moja reakcia prehnaná, ale môj hlasný krik sa rozoznie miestnosťou. Nemôžem uveriť, že sa toto naozaj deje. Je to ako sen, z ktorého sa nechcem nikdy zobudiť.

Neznáme číslo: Možno len viem, že chceš, aby som bol s tebou. ;) xx

Ja: Pán Malik si fandí, ale..

Chcela som ho naťahovať, neviem prečo, ale tužila som si s ním písať celý deň. Mala som ho plnú hlavu a to som ho poznala len deň, dva?

Pohľadom som hypnotizovala telefón, dúfajúc, že Zayn už odpisuje.

Neznáme číslo: Ale? :(

Ja: Máš pravdu.

Neznáme číslo: Vedel som, že bola chyba, nechať ťa ísť domov.

Po prečítaní správy som sa pousmiala a chystala sa odpísať, no môj telefón sa rozoznela a značil mi, že sa mi niekto pokúša dovolať. Na displeji svietilo Zaynove číslo, na čo som zalapala po dychu.

***
Pokračovanie nabudúce.