59.Chapter

1.1K 154 22
                                    

Zayn

Mračím sa na obálku, cez ktorú je úhľadným rukopisom napísané moje meno. Prechádzam prstami po písmenkách tvoriacich moje meno a so zlým pocitom otváram obálku. Vediac, že list nachádzajúci sa vo vnútri obálky mi napísala Alina.

Nadýchnem sa pred tým, než roztváram list, pokrytý desiatkami písmenok.

Viem, že by som mala byť v tejto chvíli pri tebe, keďže celá táto situácia zasahuje do nášho vzťahu, ktorý bol len pred nedávnom dokonalý. Priznávam sa, že som si myslela, že bude dokonalý navždy, že ho naozaj nič a nikto nezničí, no mýlila som sa. Je mi ľúto, čo sa deje, a ver mi, že bolesť, ktorú cítim pri každom nádychu, spôsobuje tvoja neprítomnosť. Nie som si istá, ako chcem pokračovať vo svojom živote bez teba, ale musím na to prísť.

Musím sa naučiť dýchať bez toho, aby som myslela na to, ako ma tvoje bozky nútili dýchať rýchlejšie. Musím sa naučiť vidieť svet z môjho pohľadu a nie z toho tvojho, pretože ja a ty už nie sme my. Hoc k tebe cítim lásku, na ktorú nikdy nezabudnem a ktorú nikto nebude schopný prekonať, nie je to dosť na to, aby som potlačila tie výčitky svedomia, ktoré by mi prinášalo poznanie toho, že narušujem život malému dieťatku, ktorého otcom si ty.

Dúfam, že ho budeš milovať tak, ako si miloval mňa, pretože ono si to zaslúži. Zaslúži si tvoju lásku viac, než som si ju zaslúžila ja. Náš vzťah nemal mnoho prekážok a dal by sa prirovnať k snu. Nemusela som si predstavovať, aké by to asi bolo, zaspávať v tvojom náručí, nemala som ani len možnosť, pretože ty si ma v ňom už držal. Nemala som dostatok času myslieť na to, ako asi chutia tvoje pery, pretože ty si ma pobozkal skôr, než som na to čo i len pomyslela.

Náš vzťah začal tak rýchlo, že sa mi z toho motala hlava a ja som nedokázala vstrebať toľké šťastie, ktoré si mi spôsoboval ty. Bola som tým najšťastnejším dievčaťom na zemi, Zayn. A to len vďaka tebe. Vďaka tomu, ako znel tvoj hlas, nikdy som to nepriznala, ale chcela som ho počuť stále a stále dookola, bol to pre mňa ten najkrajší zvuk, tvoriaci v mojom vnútri spokojné chvenie.

Avšak možno preto, že všetko v našom vzťahu vzniklo tak rýchlo, má možno všetko v našom vzťahu tak rýchlo aj skončiť. Možno bola naša láska príliš rýchla a my až príliš mladí na to, aby sme ju zvládli ovládať.

A aj napriek tomu, že by som použila všetky svoje tajné priania pre to, aby som bola znova s tebou, odchádzam. Utekám ako obyčajný zbabelec, dúfajúci, že keď sa vráti, tak bude zase všetko v poriadku. Dúfajúci, že ja a ty budeme znova spolu.

No chcem ťa požiadať o jedno. Ak naozaj budeš otec toho dieťatka, prestaň ma vyhľadávať, prestaň ma kontaktovať, prestaň na mňa myslieť... a prestaň ma milovať. Zabudni na to, že som niekedy existovala, zabudni na našu lásku, o ktorej sme si obaja mysleli, že bude trvať večne. Proste zabudni na všetko, čo ti ma pripomínalo.

Pokúšam sa urobiť to isté, aj keď sama dobre viem, že sa mi to nikdy nepodarí, pretože ty si bol moje všetko, si moje všetko a vždy budeš moje všetko.

Len ty a ja, len to bolo kedysi podstatné, no teraz to už nie je len o nás.

Milujem ťa, Zayn, tak ako nikdy nebudem milovať nikoho iného.

Tvoja Alina.

Moje dýchanie je nepravidelné a hoc viem, že za dverami stojí moja mama, keďže to po nej mi tento list Alina poslala, rozplačem sa ako malý chlapec, ktorý nedostane hračku, po ktorej túžil.

Nedokážem myslieť na nič, len na to, ako z môjho života Alina odchádza na miesto, kde ju nedokážem nájsť, pretože to ona sama nechce. Ešte nikdy vo svojom živote som sa necítil tak bezbranne, tak zbytočne, ako keby som nebol nikým, ako keby moje meno nikomu nebolo známe.

Vždy som bol človek, ktorý dokázal udržať svoje emócie a tváriť sa, ako keby mi nič nemohlo nikdy ublížiť, no teraz sa nedokážem pretvarovať, lebo strácam v mojom živote tú najpodstatnejšiu vec, ktorú som kedy mal. Ju. Dievča, ktorému patrí moje bijúce srdce, ktorému patrí každá moja myšlienka či úsmev.

,,Zayn, bude to dobré, uvidíš," šepot mojej mamy ma privedie opäť do reality a ja si uvedomím, že má drží vo svojom naručí. Snažím sa upokojiť, no nejde to.

,,Ja nechcem, aby to bolo moje dieťa, nechcem to," zúfalo hovorím, želajúc si, aby som mohol byť aspoň na malú chvíľku opäť šťastný, želajúc si, aby som aspoň na malú chvíľku cítil Alinin dotyk.

,,Neznamená, že ak to dieťatko bude tvoje, tak ty a Alina nebudete spolu," povzbudí ma, no vo mne jej slová vyvolajú ešte väčšiu bolesť, rozširujúcu sa do každého centimetra tvoriaceho moje srdce.

,,Nie, mama. Nebudeme, ona nechce, aby sme boli spolu, ak to dieťa bude moje. Nechce to, nechce mňa, nechce moju lásku. Chce, aby som ju dal tomu dieťaťu. No ja to nedokážem, žiada odo mňa až príliš mnoho. Ako môžem milovať to dieťa tak ako ju, keď práve ono ma o ňu pripraví," môj hlas znie tak slabo, hoc sa pokúšam hovoriť hlasno, nedarí sa mi to, a môj hlas znie ako tichý a slabý šepot.

Ľútostivo na mňa pozerá, no mlčí, pričom ma hladí vo vlasoch, cítim sa ako malý chlapec, čo sa mi vôbec nepáči, no nemám síl tváriť sa, že som v poriadku, keď strácam všetko, čo pre mňa bolo podstatným.

,,Chcem byť sám, mama," konečne sa vzchopím a prestanem plakať, tváriac sa úplne pokojne, hoc moje vnútro kričí do všetkých strán a ničí všetko, čo vidí.

Zo strany mojej mamy počujem len súhlasne zamrmlanie a hneď na to zabuchnutie dverí, čo mi naznačuje, že sa v tejto miestnosti nachádzam opäť úplne sám. Sadnem si na podlahu a opriem sa o posteľ, dávajúc si tvár do dlaní.

Zúfalo sa snažím upokojiť a už zo svojich očí nevypustiť ani jednu slzu, no znova na plnej čiare zlyhávam a zacítim mokro na mojich lícach, rýchlo všetky slzy zotriem a staviam sa na nohy. Najprv začnem chodiť po miestnosti, snažiac sa tým aspoň trošku upokojiť. No nakoniec sa postavím na nohy, smerujem na balkón popritom, ako si zo zadného vrecka vyberám krabičku od cigariet.

Spokojne vydychujem, keď sa škodlivá látka dostane do mojich pľúc a hneď na to vychádza hustý dym šedej farby z mojich úst.

Nechala si ma samého vo svete, kde bez teba nedokážem žiť. Vrátila si mi moje srdce do mojich rúk a ja neviem, čo s ním mám robiť, pretože ono už na veky patrí tebe.

• predposledná časť😓😓nie som si istá, kedy pridám poslednú časť, dúfam, že čo najskôr.😇

Korektorka:OlivaSweet

Time Out ||z.malik au✔Where stories live. Discover now