Time Out ||z.malik au✔

35.Chapter

Flashback

Zayn

Moje oči úpenlivo hľadia na trávnik pred mojou tvárou, môžem počuť hlasný smiech detí vo veku mojej sestry a namiesto toho, aby som na ňu dával pozor, myslím na dievča, ktoré som videl pred pár dňami.

Už niekoľko nocí zaspávam s predstavou na jej tvár a na jej ružovkasé pery. Predstavujem si, že sa nimi dotýka tých mojich.

Včera sa mi dokonca o tom snívalo a jediné, čo som vo chvíli, keď som sa zobudil, chcel, bolo znova zaspať a vidieť jej oči, hoc si nie som istý, akej farby sú.

Nedokážem definovať to, čo sa so mnou deje, nemyslím ako predtým. Jediné, k čomu uchádza moja myseľ, je ona, dievča, ktorého meno pre mňa ostáva tajomstvom.

Prejdem rukami po svojej tvári v snahe ju dostať z mysle, no jediné, na čo dokážem myslieť, je jej bledá pokožka, mohol by som ju prirovnať k snehu.

,,Zayn, Zayn, pozeraj sa na to, čo dokážem," krik mojej malej sestry vyženie obraz dievčaťa z mojej mysle a ja som nútený venovať sa miestu, odkiaľ vyšiel krik patriaci mojej sestre.

Pozriem na jej drobné telíčko, šplhajúce sa po preliezke. Usmejem sa, no môj úsmev nie je šťastný ako zvyčajne, čo si našťastie moja sestra nevšíma, je až príliš malá a hlavne zaneprázdnená lezením na nejakú preliezku, ktorú nedokážem pomenovať.

Brázdim pohľadom po okolí, keďže mám pocit, že niečo naokolo mňa by ma mohlo zaujať. Pootvorím pery, keď zahliadnem jej tvár. Tvár dievčaťa tak krásneho, že moje srdce pri pohľade na ňu začne biť rýchlejšie.

Na perách jej panuje úsmev, čo je dôvod toho, prečo sa mi dych zadrhne v  hrdle. Snažím sa nadýchnuť, no nejde to, mám pocit, že mi nestačí vzduch. Mám pocit, že všetko naokolo mňa nabralo farbu, a to len vďaka jej úsmevu.

Vlasy jej dopadajú na ramená a vďaka slnečným lúčom, dopadajúcim na ne, pôsobia bledšie než v deň, kedy som ju videl po prvýkrát.

Kráča mne neznámym smerom, nevenuje mi ani jeden jediný pohľad, za čo som rád, keďže dobre viem, že je až príliš nevinná, a preto sa nemôže zahadzovať s niekým takým ako som ja.

Posledné, čo vidím, je jej bledá pokožka, pôsobiaca tak hebko.

End of Flashback

Zayn

Na jej pokožku dopadajú slnečné lúče a mne to pripomenie deň, v ktorom som ju stretol po druhýkrát. Neveriacky pokrútim hlavou, pretože nedokážem pochopiť, ako sa môže toto diať.

Práve ju držím v naručí a ona spokojne oddychuje, jej telo je oblečené v mojom tričku, ukazujúc mi jej odhalenú pokožku, ktorej sa letmo dotýkam, pričom sa ju snažím neprebudiť.

Hlasno vydychuje a jej telo sa pomrví v mojom náručí, na čo nespokojne zavrčím, vediac, že som ju zobudil mojimi dotykmi.

,,Prepáč," šepnem blízko jej pier, ktoré reagujú tak, že sa prilepia na tie moje. Pobozká ma len jemne a hneď na to sa odťahuje, čo vyvolá na mojej tvári nespokojný výraz.

Zachichotá sa na mne a jej ruky cestujú k mojim vlasom. ,,Neumyla som si zuby," pokrčí ramenami, narážajúc na to, prečo ma tak krátko bozkávala.

,,Vyzerám na to, že by ma to zaujímalo?" Nadvihnem šibalsky obočie, zvierajúc jej telo vo svojom objatí. Nevinne sa zatvári a jej ospalé viečka sa párkrát zatvoria, čím prekazia mojim očiam možnosť dívať sa do tých jej. ,,Si to najkrajšie stvorenie na svete," prižmúrim oči, snažiac sa udržať a nezačať ju bozkávať na každé miesto jej tela. ,,Neverím, že sa toto deje," šepnem a moje činy sú neisté, lebo prechádzam rukou k jej bokom.

,,Prečo tomu neveríš?" Alinin zmätený výraz ma núti usmievať sa, na čo sa jej čelo skrčí, pretože sa začne mračiť.

,,Pretože som až príliš zlý na to, aby si ma mala rada," prednesiem, pričom sa snažím zakryť vo svojom hlase obavy.

,,Ale ja ťa nemám rada," zamyslí sa a ja pocítim pri mojom srdci menšie pichnutie, chcem sa spýtať, ako to myslí, no ona mi nedáva tú možnosť, pretože začne hovoriť ďalšie slová. ,,Ja ťa milujem," pobavene na mňa hľadí, pravdepodobne preto, lebo si všimla môj vystrašený výraz.

Zasmeje sa na mne, keď vydýchnem neprirodzene veľké množstvo vzduchu. ,,To nie je vtipné, vieš predsa, že nemám rád také situácie, v ktorých hrozí, že ma nemáš rada," zamračím sa na ňu a moje podvedomie sa obáva toho, že sa mi raz prizná s tým, že ma už nemá rada.

Potrasiem hlavou, vyháňajúc túto myšlienku z mojej mysle.

Alina na mňa škaredo hľadí a jej ruky opúšťajú moje vlasy. Schováva do vankúšov hlavu, pričom urazene zavrčí.

,,Urobil som niečo zlé?" Nesmelo odhrniem z jej tváre vlasy, a tak ju donútim pozerať sa do mojich očí.

,,Nepovedal si mi, že ma miluješ," oduje spodnú peru, zakrývajúc svoju tvár vlasmi, ktoré som jej odhrnul.

Usmejem sa, berúc jej telo do objatia. ,,Milujem ťa," opakujem stále dookola, pričom moje pery brázdia po jej tvári, smeje sa a sťažuje sa, že ju to šteklí, no ja neprestávam.

***
,,Nechcem, aby si odišla," šepkám blízko jej pier v okamihu, keď nás nikto nemôže vidieť.

,,Zayn," upozorní ma na moje nevhodné chovanie, keďže jej otec sa nachádza vo vedľajšej miestnosti. Môžem počuť jeho hlas, ktorý pravdepodobne pokladá môjmu otcovi nejaké obchodné otázky.

Povzdychnem si, ukazujúc jej, že jej odmietanie nie je niečo, čo by som obľuboval.

Prevráti nad mojím chovaním oči a vrhne sa svojimi perami na tie moje. Nie som zaskočený jej činnom, a preto svojimi perami pohybujem lačne, snažiac sa zobrať z jej pier viac než hocikedy predtým.

Spokojne sa usmievam, keď sa odťahuje, všimnem si jej plnšie pery vďaka nášmu bozkávaniu, prejdem po nich ukazovákom, pričom moje oči nachádzajú cestu do tých jej. ,,Dnes bez teba pravdepodobne nezaspím," posťažujem sa a moje čelo sa mierne skrčí, hoc sa snažím nemračiť, nepodarí sa mi to.

,,Ale no ták, Zayn," uchechtne sa na mojom výraze tváre a prejde po mojom čele, aby mohla vyrovnať vrásky, ktoré sa na ňom objavili.

Neprestávam sa mračiť a moje pery pokladám na jej tvár znova a znova, až dokým nie som prerušený hlasným odkašľaním. Moje telo sa strhne a môj pohľad je nútený čeliť pohľadu Alininho otca.

,,Myslím si, že ma nebude mať rád," poviem až príliš tichým hlasom do Alininých vlasov, keď na ne pokladám pery.

,,Postarám sa o to, aby ťa rád mal," uistí ma, pričom sa jej telo vzďaľuje od toho môjho.

,,Zavolaj mi," naznačím perami, na čo ona okamžite prikyvuje hlavou a berie do rúk tašku, ktorú si sem doniesla, pousmejem sa, všímajúc si, že je v nej menej vecí než keď sem prišla. Žmurkne na mňa, potvrdzujúc mi moju teóriu o tom, že si tu nechala veci.

Jej oči neopúšťajú moju tvár a hoc kráča, nevníma nič iné len mňa, čo v mojom vnútri vytvára pocit blaženosti, ktorý cítim, len keď som v blízkosti Aliny.

,,Alina, poď prosím ťa, zmeškáš školu," hlas jej otca znova naruší našu chvíľku, na čo pretáčam oči, zabúdajúc na fakt, že môj čin mohol vidieť.

Neodpovedá na jeho otázku a svoju chôdzu zastavuje, pričom sa otáča mojím smerom a začne vytvárať cestu k môjmu telu. Spojí naše pery a bozkáva ma tak rýchlo, ako keby vedela, že jej jediným problémom je čas, utekajúci až príliš rýchlo.

Viem, že keď odo mňa odchádzaš, tak strácam všetko, čo som našiel.

Korektorka: OlivaSweet