Time Out ||z.malik au✔

41.Chapter

Alina

Vyzdvihne ma do vzduchu, na čo vypísknem, no hneď na to z mojich pier uniká hlasný smiech, keďže sa Zaynove jemné pery stretávajú s mojou pokožkou na tvári.

Vojdem mu rukami do vlasov, cítiac na svojej tvári jeho rozširujúci sa úsmev.

Pokladá moje drobné telo na kapotu svojho auta, pričom sa jeho pery vrhajú na tie moje.

,,Pôjdeš dnes ku mne?" Pýta sa a pohľadom mi naznačuje, že inú odpoveď, okrem "áno", neočakáva.

,,Dnes nemôžem," vydýchnem všetok vzduch, pričom moje oči nervózne kmitajú po ceste nachádzajúcej sa pod Zaynovým autom.

,,Čože?! Prečo by si nemohla?" Mračí sa na mňa, no jeho rysy tváre pôsobia stále mäkko, čo je pre mňa dobrým znamením.

,,Láska," poviem, pričom pokladám pery na jeho pokožku na tvári. Stuhne pravdepodobne prekvapený tým, ako som ho nazvala. ,,Sľúb mi, že sa nebudeš hnevať ani kričať," prehovorím neistým hlasom, pokladajúc moje pery na jeho tvár znova a znova.

Slastne priviera oči a z jeho pier vychádza dych v nepravidelných intervaloch, čím mi značí, že sa mu moje činy páčia.

,,Nebudem na teba zlý, to je všetko, čo ti môžem sľúbiť," pokojne hovorí, hoc z mojich slov určite vydedukoval, že to, čo sa mu chystám povedať, nebude niečo, čo sa mu bude páčiť.

Nie som spokojná s jeho odpoveďou, no nechystám sa namietať, len sa nadychujem, snažiac sa pripraviť na Zaynovu reakciu, keď mu poviem o tom, že sa mám dnes stretnúť s Axelom.

,,Dnes ku mne príde Axel kvôli tomu, aby ma doučil jednu látku z matiky," opatrne hovorím a pre istotu zatváram oči, pretože nechcem vidieť Zaynov výraz tváre.

Zosilní stisk na mojom tele a hlavu pokladá do medzery medzi mojím krkom a ramenom.

,,Môže ťa to doučiť Doniya," šepne do mojich vlasov, ktoré mi siahajú k ramenám. Prekvapene otváram oči, hľadím naňho, neveriac, aký pokojný je.

,,Ale ja už som sa s ním dohodla," zahryznem si do pery, dýchajúc rýchlejšie, môj hrudník sa dotýka toho Zaynovho, čo ho vyvádza z miery.

,,Tak to s ním si si písala," jeho hlas pohlcuje hnev a všetko, čo v tejto chvíli čakám, je žiarlivostná scéna.

,,Daj mi mobil," rozkáže mi a naťahuje mojím smerom ruku.

,,Al-,"

,,Šš," prikladá prst na moje pery, snažiac sa ma týmto gestom umlčať.

Nesúhlasne pokrútim hlavou, no spravím to, čo odo mňa žiada.

Daruje mi jeden úsmev pred tým, než začne z môjho mobilu písať Axelovi správu.

,,Zayn, Zayn," vyhŕknem, keď mi nechce vrátiť mobil, číta si správy medzi mnou a Axelom, čo neznačí nič dobré.

Jeho oči sa zúžia, pričom svojím pohľadom zavadí o moju maličkosť.

,,Vyzerá to tak, že máte medzi sebou blízky vzťah," hľadí na mňa a v jeho hlase sa črtá odpor, ktorý ma núti bolestne si povzdychnúť.

,,Zayn, hovorili sme o tom už tisíckrát," porazenecky oznámim a môj pohľad presúvam na moje džínsy, ktoré sú na kolenách roztrhané, prstami začnem obťahovať ich látku, snažiac sa týmto Zaynovi naznačiť, že sa s ním nechcem hádať.

,,Tak prepáč, že mám podozrenie, že k nemu niečo cítiš. Tráviš s ním v poslednej dobe viac času než so mnou," položí ruky na moje stehná a jeho hlas sa odráža od mojej tváre, čo ma núti vyzdvihnúť ju a čeliť Zaynovým očiam.

,,Milujem len teba," pretočím oči, keď zbadám jeho ublížený výraz tváre. ,,A vždy budem," dodám, keď sa jeho ruky premiestnia na môj pás.

,,Dobre," povie, zaujímajúc sa o moju tvár, ktorej sa začne dotýkať svojimi dlaňami. Privieram oči, vydychujúc vzduch zhromaždený v mojich pľúcach Zaynovým smerom.

,,Zayn, nemal si povedať dobre," prižmúrim oči, pričom sa naňho škaredo pozerám. ,,Mal si povedať, že miluješ aj ty mňa a že-,"

,,Ťa budem milovať navždy," doplní, usmievajúc sa až príliš drzo. ,,Prečo by som to mal hovoriť, keď to už dávno vieš," samoľúbo sa na mňa pozrie, všíma si, že sa môj dych zrýchľuje zakaždým, keď sa ku mne jeho tvár priblíži, čo jeho úsmev ešte zväčšuje.

,,Ale aj tak chcem, aby si mi to hovoril," zatváram oči, pretože príval jeho vône mi vôbec neprospieva, letmo priloží svoje pery na tie moje, pričom z jeho pier uniká tiché "milujem ťa."

***

,,Vrátiš mi už mobil?" Spýtam sa Zayna, zvierajúc jeho ruku, ležiacu na mojom stehne, pomrvím sa na sedadle a prepaľujem ho spýtavým pohľadom, na ktorý on samozrejme nijako nereaguje.

Mlčí, hľadiac na cestu, ubiehajúcu pred jeho očami. Zavrčím a párkrát vyslovujem až príliš hlasno jeho meno, no on znova nereaguje.

Pustím jeho ruku, dávajúc ju preč z môjho stehna, dúfajúc, že týmto upútam jeho pozornosť.

,,Čo to robíš?" Zhíkne a otáča mojím smerom hlavu. Jeho ruka sa znova ocitá na mojom stehne, na čo zavrčím. ,,Daj mi ten mobil, Zayn," poviem hlasom, v ktorom sa črtá nespokojnosť.

,,Nie," odpovedá mi bez toho, aby mi daroval čo i len pohľad, čo neberiem ako najlepšie gesto. ,,A chyť moju ruku," dodá, keď necíti spojenie našich rúk.

,,Nie," urazene šepkám a otočím hlavu k oknu v snahe sledovať ubiehajúcu cestu.

,,Prečo nie?" Nechápavo sa pýta, no moju pozornosť nezíska.

,,Prečo mi ty nechceš dať mobil?" Namiesto odpovede odo mňa dostáva otázku, čo ho pravdepodobne vôbec nezaskočí, keďže sa spokojne usmieva.

,,Pretože by si písala Axelovi," zamrmle skoro nečujne, no ja ho počujem vďaka tomu, že je jediný bod, na ktorý sa sústredím.

,,Veď si mu napísal ty. Čo si mu vlastne napísal?" Zhrozím sa a moja hlava sa znova otáča jeho smerom. Uchechtne sa nad mojou reakciou a daruje mi jeden pohľad pred tým, než sa snaží chytiť moju ruku.

,,Nie, môžeš ju držať až vtedy, keď mi to povieš," upozorním ho a opäť vyslobodím svoju ruku zo zovretia jeho ruky.

,,Ale ja chcem teraz," zahundre a jeho čelo sa skrčí.

,,Odpovedz mi na otázku a potom si ju drž koľko chceš."

,,Napísal som mu, že nemáš čas, lebo sa musíš venovať svojmu priateľovi," pretočí oči, ktoré neskôr zapichne do mojej tváre. ,, A teraz ruku," nadvihne svoju ruku mojím smerom, chytám ju a znova naše spojenie rúk pokladám na moje stehno.

,,Ja sa ti venujem," upozorním ho urazeným tónom hlasu.

,,Som tvoj priateľ a z toho vyplýva, že so mnou musíš tráviť všetok svoj voľný čas," hravo sa uškrnie a namiesto toho, aby sledoval cestu pred sebou, sa začne venovať mojej tvári.

,,To ty zanedbávaš mňa, nie ja teba," odujem spodnú peru, tváriac sa urazene, aj keď to vôbec nie je pravda.

,,Nie ty mňa," protestuje, pričom sa spokojne usmieva.

,,Nie, nie," pobavene kričím, čím donútim Zayna smiať sa.
____

Ty vieš, že nás od seba nerozdelí ani nebo, nachádzajúce sa nad nami, či slnko, hádžuce do našich očí ostré slnečné lúče.

Korektorka: OlivaSweet