Time Out ||z.malik au✔

38.Chapter

Zayn

Nedokážem ovládať môj narastajúci hnev.

Hľadím na ňu prísnym pohľadom, hoc jej vystrašený výraz ma núti prehodnocovať moje správanie.

Mlčí a jej pery sa zomknú do rovnej línie, vyhýba sa môjmu pohľadu, čo vo mne vyvolá ešte väčší hnev.

Chytím ju za lakeť, vedúc ju von z obchodu, nechávajúc Safu za mojím chrbtom.

Môj stisk sa zosilní, keď Alinine telo za mojej pomoci udiera do steny vedľa obchodu.

,,Môžeš mi, kurva, vysvetliť, prečo si ho objímala?" Kričím, predstavujúc si jej telo v objatí niekoho iného.

Viem, že musím vyzerať ako nejaký šialenec, ale predstava toho, že ju stratím, ma ničí.

Ničí každú moju časť a núti ma cítiť sa tak bezvýznamne.

,,Zayn, to bolí," šepne, narážajúc na moju ruku, ktorá je obmotaná okolo jej predlaktia.

,,Prepáč," poviem, pričom moja ruka púšťa jej predlaktie.

Zatnem sánku, snažiac sa zahnať bolesť, tvoriacu sa v mojej hrudi.

,,Nič to neznamenalo, Zayn. Len sme sa rozprávali," vysvetľuje, no neobjasňuje mi veci okolo toho objatia.

Pozriem na ňu a v jej očiach zbadám náznak strachu. ,,Cítiš k nemu niečo?" Odvraciam od nej pohľad a moja postava sa od nej vzďaľuje, pretože očakávam to najhoršie. Očakávam, že jej odpoveď bude kladná.

,,Zayn," šepne, pričom ku mne naťahuje ruky, začnem sa triasť, keďže odpoveď na moju otázku neprichádza.

Zatváram oči, snažiac sa upokojiť, no nedokážem to a moje vnútro sa začne zo všetkých strán zvierať.

Cítim v očiach slzy, neotváram ich, pretože nechcem Aline ukázať moju slabosť.

,,Pane Bože, Zayn, upokoj sa," zhrozene povie a jej telo objíme to moje, no ja ju neobjímam späť, hoc je to vec, ktorú chcem urobiť viac než čokoľvek iné. ,,Necítim k nemu nič. Milujem len teba," hovorí do mojej hrude a zakaždým jej slovom je môj dych pokojnejší.

Obmotám okolo jej tela ruky a zovriem jej telo najpevnejšie ako viem. Konečne otvorím oči a hneď na to sa po mojom líci spustí jedna slza.

Uvedomujem si, že sa chovám ako psychicky narušená osobnosť bez zmyslov, no nedokážem si predstaviť život bez Alininej blízkosti.

Pozrie do mojej tváre a jej pery sa prekvapene pootvoria, zotrie palcom moju slzu a ešte viac sa natlačí na moju maličkosť. ,,Milujem len teba, rozumieš?" Venuje mi jeden neistý pohľad, ktorý jej opätujem a prikyvujem na znak súhlasu.

„Viem, som psychopat, keď sa takto správam," šepnem do jej vlasov a tým, že položím svoje pery na jej krk, ju nútim triasť sa.

,,Si strašný priateľ, vieš o tom?" Povie do mojej hrude, no jej oči nevyhľadávajú tie moje.

Moje telo sa napne, pričom vydychujem príliš veľké množstvo vzduchu.

,,Neveríš mi. Neveríš tomu, čo k tebe cítim," objasní mi, keď zbadá moju reakciu tela. ,,Vidíš, aj teraz si si myslel, že chcem povedať niečo, čo by nás mohlo rozdeliť," pokrúti nado mnou hlavou a odťahuje sa od mojej blízkosti, tváriac sa ublížene.

,,Ani ty neveríš v to, čo k tebe cítim," poviem, spomínajúc si na jej pochybnosti, značiace, že moje city k nej nie sú pravé.

,,Teraz už žiadne pochybnosti nemám," oznámi mi tichým hlasom a ja viem, že naznačuje moje slzy.