Hranice snov [POZASTAVENÉ]

5.Časť

,,Je to zložité, tak by si mal dávať pozor. Nech sa neopakujem.'' vysvetlil a zhlboka sa nadýchol ,,Serufín, je osoba s polovičnou krvou. Časť od človeka, časť od anjela. Po pravde sme zaplnili dosť veľkú časť zeme, no tí jednoduchý ľudia si nás ani nevšimli.'' vysmial sa im, no hneď aj dodal k téme.

,,Existuje sedem druhom, potomkov od siedmych archanjelov. My sme jednými z nich. Náš druh sa volá Iluzionisti a našim anjelom je archanjel Gadriel, anjel snov. Schopnosti by si mal vedieť, no radšej ťa s nimi oboznámim, keďže si ma svojimi vedomosťami doposiaľ veľmi neohúril.'' poznamenal.

,,Máme schopnosť sa pohybovať a čiastočne ovládať dva svety a ľudské mysle v nich. Reálny svet a snový svet, nachádzajúci sa na zrkadlovej strane toho reálneho. Našim elementom je elektrina, to je aj dôvod, vďaka ktorému sme schopný manipulovať s mozgovými impulzmi. Keď si vezmeš, tak celý sen je len zmes elektrických impulzov.'' prihodil fakt navyše. ,,Čím bližšie má tvoja krv ku prvej generácii, tým sú tvoje schopnosti silnejšie. Priamy potomok prvej generácie sa vola Gerunín.'' znovu vydýchol a pokračoval.

,,Naša história a jej temná stránka začína na počiatku časov, keď sa narodilo pár jedincov s anjelskou krvou Gadriela. Základný balíček bol zložený z nebeskej krásy, vrodenom nadaní v boji a časti jeho schopností dedených z generácie na generáciu. Tým miešaním krvi však strácali na svojej sile. Sny už prenášali iba odrazy minulosti, nie budúcnosti ako pri základnej generácii. Napriek tomu však boli stále silnejší ako ľudia a z anonymného daru sa začalo stávať ovládanie. Prenášanie snov do reality a donucovanie pomocou myšlienok a strachu spôsobilo chaos. Z potomkov prvej generácie ostávalo čím ďalej, tým menej jedincov. Ubehli storočia keď niekoľkým z nich konečne doplo, že sa niečo pokazilo. Myslím, že ich ostalo asi dvanásť čistej krvi a desať z nich zahynulo v obrovskej bitke pri presviedčaní čiernych ovečiek o pravde.'' zastal, akoby si potreboval v pamäti zaloviť pre podrobnosti.

,, Zvyšný medzitým v pláne B, pre prípad, žeby diplomacia nevyšla, vytvorili nový svet. Bol to svet na druhej strane reality, na hraniciach so snom, napoly skutočný napoly nie. Pomocou jedného určitého súhrnu techník sa im podarilo uzatvoriť približne 85% vtedajších záporákov plus niekoľko iných jedincov do snového sveta, ktorý oddelili hranicou. Tou hranicou bolo jedno dieťa s podobou na oboch stranách každého sveta. Navyše to bolo posledné dieťa s priamymi schopnosťami prvej generácie, čo bolo nutné, aby udržalo spojenie medzi svetmi.'' povzdychol si, no hneď aj pokračoval.

,,Dostať sa do snového sveta je prakticky nemožné. Prvou možnosťou je cesta do tých najhlbších spomienok niekoho, kto tam už bol od uzavretia a premeniť ich na realitu. Keďže však každý v druhom svete nikdy už nemohol opustiť druhú stranu, tak sa nik taký nenašiel. Druhou možnosťou bola už spomínaná brána. Cez ňu sa po prvý a posledný krát pokúsili všetci naraz prebojovať späť. Problém bol však v dieťati s podobou v oboch svetoch. Pre udržanie stabilného spojenia v realite stačilo zhruba 20% energie z toho, čo trebalo na udržanie spojenia v snovom svete. Preto boli obaja členovia poslednej skupiny Gerunínov nútený odísť do Snového sveta a zaistiť stabilitu pre druhé dieťa. Brána sa potom nadobro zatvorila a otvoriť ju dokáže len opätovné spojenie mysle dieťaťa. Pri odchode na druhú stranu zanechali rodičia svojej ratolesti v realite dar, ktorý ho mal zaviesť domov, či čo. Teoreticky sa to dá pokladať, za tretí spôsob ako sa dostať za hranice. Ďalším by mohlo byť ono spojenie oboch častí daného decka, no to by asi fungovalo len pre neho a v záznamoch sa píše, že tomu spojeniu bolo nadobro zabránené, aby sa druhý svet udržal, takže nie je možné, aby sa niekedy stali opäť jedným. Aj tak sú domnienky že to minimálne jedno z nich neprežilo. Ako by sa asi bol novorodenec schopný sám uchrániť pred tými, čo tu ostali nasraní na to, čo sa stalo?'' zasmial sa tomu celému Erik.

,,To je asi základ našej histórie, dúfam, že si počúval, nezopakujem ti to.'' ukončil svoje vysvetľovanie.

Alex veru počúval. Celý čas len nemo počúval, nevediac čo má na to odpovedať. V tejto chvíli sa v ňom utvorilo niečo ako dve strany jeho myšlienok, ktoré mali každá iný názor. Jedna mu kričala rozkazy o tom, aby nič z toho nepočúval a druhá mu vmietala do tváre skutočnosť, kým podľa toho príbeh pravdepodobne je. Vzhľadom na celý príbeh si stihol usporiadať základy, medzi ktoré patrili body podobné niečomu ako:

-''Nie každý serufín, má veľké schopnosti.''

-''Schopnosti sú silnejšie, čím si bližšie ku prvej generácie.''

-''Jeho vlastné sú podľa Erikovho názoru prisilné na niekoho, kto o ničom doposiaľ nevedel a to ich mu pri tom ešte ani poriadne neukázal.''

-''Reálny svet a ten snový sú si navzájom zrkadlovým odrazom.''

- ''Potomok prvej generácie má momentálne dokonca slabšie schopnosti, aké by mal mať, kvôli ich rozdeleniu do dvoch svetov.''

-''Tieto dve rovnaké strany mince sa nikdy nemôžu spojiť, inými slovami, bolo zabránené, aby sa dva svety priamo preťali.''

-''Jeho fóbia, tomu všetkému až nebezpečne odpovedá.''

-''Rodičia daného dieťaťa, ktoré tu nechali žijú v druhom svete, pričom si niektorý myslia, že je stabilita svetov závislá na živote oboch častí dieťaťa.''

-''Nie každý, je z tohto rozdelenia nadšení.''

A posledný, pravdepodobne najdôležitejší bod celého zoznamu jeho zistení:

''Niekto ide po jeho živote.''

,,Haló. Vnímaš, alebo si z toho taký paf ako keď som sa dozvedel, že ťa nedokážem zabiť?'' mával mu pred očami.

,,Hej, hej, vnímam.'' spamätal sa Alex, ktorý nemal ani v najmenšom pláne prejaviť na svojom výraze, čo všetko zistil. ,,To je pekná blbosť. Odrazová brána? Dve deti na oboch stranách. Niečo čo rozdeľuje Snový svet? A k tomu ten anjel a dar, ktorý zanechal prvej generácii. Väčšiu hlúposť som ešte asi nepočul. '' povedal a snažil sa, aby to vyznelo pobavene.

,,Ty si vážne rovnaký ako ľudia.'' poznamenal Erik tónom, ktorý neznačil nič dobré.

,,Asi o nich nemáš priveľkú mienku.'' podotkol Alex.

,,Jasné že nie. Sú neprístupný novým znalostiam a možnostiam.'' odfrkol si a pokračoval ,,Preto ti asi bude chvíľu trvať, kým tomu uveríš, ale...'' začal no Alex ho prerušil.

,,Aj kebyže tomu uverím, s takou sprostosťou nechcem mať nič spoločné.'' zahlásil a prudko vstal z gauča. Ignorujúc Erikove námietky, rýchlymi krokmi vyšiel z obývačky, hore schodmi a nevedno ako sa dostal z obrovského bludiska chodieb von.

* * *

Alex sedel na posteli a premýšľal. jak sa to všetko mohlo tak zvrtnúť. Stále si nič z toho nepripúšťal. Je to len dve tisíc rokov starý príbeh. Pochyboval, že zrkadlo je niečo viac, než zrkadlo a ešte viac pochyboval, že v spomienkach minulosti sa ukrýva aj budúcnosť. Už ho to nebavilo. Ľahol si a rozhodol sa, že si pre dnešok odpočinie. Jediné, čím si bol istý bolo, že sa mu túto noc opäť nič nebude snívať.

Keď ste to zvládli až sem, gratulujem :D Dúfam, že ste sa v tom priveľmi nestratili :)