Hranice snov [POZASTAVENÉ]

36.Časť

Alex sa zhlboka nadýchol, na čo si uvedomil, že už viac nenasáva jednak vzduch, inak podnety, zaplňujúce chodbu jeho spomienok. Už sa v nej nenachádzal, no namiesto toho, stál v obývačke. Presnejšie povedané v dosť starodávnej obývačke.

Vedľa seba si všimol Erika, ktorého večne neutrálny pohľad sa náhle zmenil na prekvapený. Očividne nedokázal zakryť pochyby o tom, kde sa to práve ocitli. Alex toto miesto však spoznal okamžite. Na svoju prvú skúsenosť zo snami totiž nikdy nezabudol. Na svoj prvý, ozajstný sen, ktorý sa mu zdal viac ako len snom. Sen, pri ktorom sa mu v hlave vynáralo mnoho otázok, na ktoré nepoznal odpoveď.

Zo šoku ho prebral až Erikov hlas. ,,Kde to sme? Podarilo sa alebo sme sa len teleportovali do...minulosti?'' zauvažoval vzhľadom na nemoderne zariadený dom.

Alex potreboval chvíľku na spamätanie. Určite sa to podarilo, tým si bol istý. Už tu totiž bol. Len raz, no napriek tomu si na to čisto a jasne pamätal. Táto spomienka pochádzala z tej krátkej chvíle, ktorú zažil pri vytváraní snového sveta...o ktorej sa mu po prvý krát snívalo...

Kým však stačil niečo odpovedať, niekto ho prerušil. ,,Kto ste? Čo tu robíte?'' opýtal sa neznámi hlas spoza ich chrbtov.

Alex sa už chystal zareagovať nejakou múdrou a prepracovanou lžou, no keď si všimol ako Erik, pri pohľade za hlasom zmeravel, prekvapil sa ešte väčšmi. Pomaly sa otočil tvárou k osobe, stojacej na schodisku. V momente, ako sa ich zraky stretli, obaja skoro spadli z nôh...doslovne.

Pohľad na totožné blonďavé vlasy, doplnené o také isté modrozelené oči, sa mu zabodávali do mysle a pôsobili rovnaký pocit, akoby sa pozeral po prvý krát do zrkadla. Rovnaké rozhorčenie, ktoré sa črtalo aj na chlapcovej tvári, rýchlo vystriedali rozpaky.

,,Čo si zač?'' opýtal sa ustupujúc o krok vzad. ,,Ako si sa sem dostal?''

Alex sa pomerne rýchlo spamätal, hoci jeho nepresvedčivé slova tomu nenasvedčovali. ,,Je to len dom. Jednoducho.'' odvetil.

,,Áno je to len dom. Len ten najstráženejší dom tohto sveta.'' prehlásil neveriacky jeho "odraz", ako sa ho Alex rozhodol dočasne volať. ,,Odkiaľ vôbec ste?''

,,Z druhej strany.'' spamätal sa už konečne aj Erik, ktorého začínala nová situácia fascinovať. ,,Ako sa voláš?''

,,Som Samuel.'' vyhŕkol stále neveriacky a po chvíľkovom tichu odťažito dodal. ,,A-ako to myslíš z druhej strany?'' zmätkoval.

,,Prečo bývaš v najstráženejšom dome?'' tváril sa ešte zmätenejšie Alex.

,,Lebo je to tvoj brat, ty hlupák. A keby sa mu niečo stalo, tak by to bola katastrofa...minimálne pre tento svet'' vysvetlil netrpezlivo Erik.

,,Môj brat?!'' vykríkli jednohlasne a hoci to bolo jednoznačné ani jeden tomu nemienil tak skoro uveriť.

,,Samuel zo snového sveta predstavujem ti Alexandriela z reálneho sveta. Alex toto je Samuel, tvoje...povedzme dvojča.'' povedal rýchlo s pobaveným úsmevom Erik, čakajúc snáď, že sa tým niečo zjednoduší.

Alex pomaly a opatrne pristúpil ku Samuelovi, vzhľadom na to, že sa nezdalo, žeby sa z jeho strany niečoho dočkal ,,Volaj ma Alex. Žiadne príšerné anjelské mená.'' povedal už trochu prívetivejšie, hoci sa nikdy nepustil pochýb.