Hranice snov [POZASTAVENÉ]

16.Časť

Erik zamyslene pozeral na kaktus týčiaci sa nad ich hlavami, vediac, že jemu sa nič podobné nepodarí. Skĺznuc pohľadom vedľa, sa začal sústrediť. Nič sa však nedialo.

Alex si v duchu vzdychol. ,,Prestaň.'' zahlásil rázne.

Erik k nemu okamžite otočil hlavu. ,,Nejde mi to.'' priznal si.

Tento krát sa povzdych ozval nahlas. ,,Samozrejme, že ti to nejde, keď na to myslíš.'' odvetil.

Erik len nechápavo pozeral ďalej, na čo Alex prekrútil oči. ,,Tak ako to mám podľa teba urobiť bez myslenia?'' opýtal sa pobúrene jeho reakciou.

,,V prvom rade sa uvoľní. Nie je to najdôležitejšia vec na svete, ktorú keď pokazíš zničíš svet. Nikto ti nevynadá keď sa ti to nepodarí. Obzvlášť ja nie, nie som tvoj otec. Proste si vyprázdni myseľ a predstav si sám seba ako umelca, maľujúceho štetcom na čisté plátno.'' vysvetlil, neuvedomujúc si ako divne to vyznelo.

Následné chvíľkové ticho sa neprerušilo, až kým Erik nezmenil výraz a neprehovoril. ,,No wow. máš vysvetľovací talent.'' povedal posmešne, rozmýšľajúc ako mohol tak výstižne použiť jeho otca ako príklad netrpezlivosti.

Alexovi jeho poznámka a tón však neprekážali. Vedel, že to nemyslí posmešne a tiež vedel, že tých metafor v tej predchádzajúcej fráze bolo priveľa. ,,Proste začni a zabudni, že som tu, hodnotiac každý tvoj krok, pričom ak to pokašleš, pôjdeš spať bez večere a to vo vlastnom dome.'' povedal s širokým úsmevom.

Erik sa jemne  pousmial, konečne sklopiac zrak vedľa seba. Po pár minútach značného sústredenia, sa zo zeme konečne začal formovať zelený kaktus. Nebol síce tri metre vysoký a ani nemal takú žiarivú farbu, no bol to úspech. Erik sa na neho nepríjemne zagánil.

Alex sa začal smiať. ,,Super vidíš, že to ide.'' 

Erik sa nad tým nepozastavoval, neprestajne pozorujúc rastlinku vedľa seba. ,,Aspoň je zlatá.'' okomentoval.

Z Alexovej strany sa ozval ešte silnejší smiech. ,,Dobre.'' prehovoril napokon. ,,Teraz to trochu oživíme.''

Pristúpil ku svojmu kaktusu, ktorý sa aj bez toho aby sa na neho čo i len pozrel, v okamžiku zo zeleného zmenil na fialový. Spokojne sa usmejúc zahlásil. ,,Teraz ty.''

Erik sa zvalil na zem. ,,Na čo mi bude schopnosť meniť farby v sne?'' opýtal sa s nechuťou.

,,Ja neviem. Načo ti vlastne bude čítanie myšlienok?. Ovládanie snov, vytváranie nočných mor. bojovanie...nemám tušenie.'' vysmial sa jeho otázke, no keď Erik neodpovedal dodal ,,Aj tá najzložitejšia, najdôležitejšia a najprepracovanejšia vec na svet je tvorená detailmi, takže vstaň a zapoj sa.'' rozkázal.