Hranice snov [POZASTAVENÉ]

23.Časť

Anet stojaca pri rozsiahlom kuchynskom pulte po dlhom čase relaxovala. Bolo to v podstate po prvý krát po dlhej dobe, čo nebol Alex sám, čím jej ubral niečo zo starostí. Minimálne v to aspoň dúfala. Väčšinou sa totiž len vyparil na celý deň preč, bez akéhokoľvek vysvetlenia, či potreby zdôveriť sa, no teraz konečne prespával u kamaráta.

Nechcela radšej ani pomyslieť na to, žeby si to bol možno len celé vymyslel. Spomenúc si, ako sa Alex zachoval pred tým, keď sa u nich zastavil Erik, sa jej na čele objavili drobné vrásky pochybností.

Z myšlienok ju vytrhol až hlasný výkrik s následným buchot pochádzajúcom z chodby. Rýchlo sa otočiac, bežala smerom ku schodom. V hlave si premietajúc rôzne výjavy toho, čo by po tom kriku mohla uzrieť, si trochu vydýchla, keď zbadala stále živú Sáru sediacu na zemi, ticho stonajúcu držiac si nohu.

,,Čo sa stalo, srdiečko?'' opýtala sa ustarostene rýchlo si k nej kľaknúc.

Sára len roztvorila dlaň, naskytnúc tak Anet pohľad na jej zakrvavené koleno, pozdĺž ktorého sa tiahla dlhá rana, spôsobená nárazom o vázu pri schodoch. To však nebolo vôbec to najhoršie. Ako sa jej pozrela do tváre, zbadajúc tak pomerne veľký prúd krvi, ktorý jej z nej tiekol, premkol ju pocit strachu.

,,Potkla som sa o roh koberca a zrútila sa dolu.'' povedala zahanbene, neprestajne si zvierajúc koleno.

,,To nič miláčik...to nič. Môžeš vstať?'' opýtala sa, snažiac sa netváriť tak vystrašene.

V tom nepravom momente, keď už jej išla pomôcť na nohy, niekto zazvonil u dverí. Nachádzala sa síce len asi dva metre od nich, no nemieniac oddialiť sa od svojej dcéry, len hlasno zakričala niečo v tom zmysle, že je otvorené.

V takmer rovnakej chvíli, ako sa dvere otvorili, Alexovi spadol pohľad na Sáru pod schodmi s pomerne dosť početnými zraneniami. Okamžite sa k nej rozbehol.

,,Čo sa stalo?'' opýtal sa Erik, ktorého viac prekvapila starostlivá Alexova reakcia, ako samotný incident.

,,Spadla zo schodov.'' objasnil v okamžiku Alex.

Anet na neho neveriacky hľadela ,,Áno. Ako to vieš?'' nerozumela.

Erik sa tiež trochu zadivil, nemôžuc však po tom všetkom prehlásiť, že mu to ešte príde zvláštne.

,,Sedí pod schodmi a ako inak by sa tak dokaličila?'' uhral svoje veštecké schopnosti. Sára ho náhle prudko a silno objala, nie tak úplne kvôli incidentu. Chýbal jej...tak veľmi jej tie dva dni chýbal.

Erik vstúpiac do domu, zatvoril dvere. Anet sa medzitým opäť pozornejšie zadívala na Sáru.

,,To nič zlatko.'' povzdychla si nakoniec. ,,Ruku a nohu si opláchneš studenou vodou a prelepíme to.'' povedala povšimnúc si, že sa krvácanie samo zastavuje. Zamerajúc sa opäť na jej rozbitú hlavu po chvíli dodala ,,Ale s tým asi bude treba ísť ku lekárke. Také zranenia sa musia zašívať'' zhodnotila situáciu.

,,Nie!'' vykríkla Sára pripomínajúc malé dieťa.

,,Ale neboj, to nebude bolieť.'' povedala chlácholivo Anet, snažiac sa ju upokojiť.

,,O to mi nejde. Nechcem ísť do nemocnice. Neznášam to tam.'' zaprotestovala rázne. ,,Veď ma to skoro ani nebolí, nikam ísť nemusím.''