Hranice snov [POZASTAVENÉ]

9.Časť

Alex rýchlo pozrel na hodiny. Bolo skoro pol šiestej. Mal ešte čas do začiatku školy, no zaspať by už určite nedokázal. Posadil sa trochu ospalo na posteľ a po pár dlhých minútach podišiel ku skrini. Vytiahol čierno zelené tepláky a modré tričko. Tieto chvíle si užíval. Nestávalo sa to často, no keď mal čas naviac, rád relaxoval aj iným spôsobom.

Pomaly vykĺzol z domu na ulicu zívajúcu prázdnotou. Nikde sa nikto ani nepohol. Len jemný šum vánku prechádzajúci ponad jesenné lístie stromov. Po pár hlbokých a upokojujúcich nádychoch si do uši vložil sluchátka. Bubnujúce zvuky v jeho hlave, sa hýbali do rytmu s nohami. Hlboké nádychy a riedke výdychy. Pokračoval asi dvadsať minút, kým nedobehol k okraju lesa. Zložiac si sluchátka z uší, sa započúval do zvukov prírody. Všade naokolo sa rozliehal spev vtákov, prebúdzajúci celý les k životu. Chcel ostať dlhšie. Počúvať spleť hudby zvierat a vetra, no nemal čas.

Pomaly sa otočil a pobral sa späť. Asi po desiatich minútach sa náhle zastavil. Na ulici nebol nikto, no jemu sa zdalo, že niečo cíti. Bola to len sekunda. Záblesk cudzích myšlienok, ktorý hneď ako si ho uvedomil, zmizol. To sa mu ešte nestalo, no snažil sa tomu nepripisovať veľkú hodnotu. Všade naokolo boli predsa prebúdzajúci sa ľudia vo svojich domoch. Mohlo sa jednoducho stať, že sa na chvíľku prebudili, no hneď na to sa opäť zasnili. To by vysvetľovalo to zmiznutie. Ľudská myseľ bola totiž v spánku inde. Tak povediac na druhej strane. Kebyže sa k nej chce Alex dostať, nešlo by to automaticky. Musel by to spraviť zámerne.

Otočil sa späť a pokračoval v ceste. O pár minút už dobehol domov. Každý ešte spal. Jeho kroky sa ozývali po dome ako ozvena. Keď vkĺzol do svojej izby a vyzliekol si spotené veci, zazvonil budík. ,,Práve včas.'' pomyslel si.

Vypnúc ho, vošiel do kúpeľne. Netrvalo mu to dlho. Rýchla studená sprcha a čisté oblečenie mu zabralo sotva desať minút. Nahádzal si veci do školskej tašky a zbehol dolu schodmi. Sára už sedela za stolom jediac džemový chlieb. Alex si sadol vedľa nej a nalial si pohár mlieka.

,,Ako si sa vyspal?'' povedala svojim tichučkým hlasom.

,,Ušlo to.'' odvetil Alex.

,,A kde si bol ráno?'' dodala.

,,Bol som sa nadýchať vzduchu.'' odpovedal pokojne Alex bez toho, aby na sebe ukázal ako ho jej otázka prekvapila.

Sáre to očividne stačilo aj keď si všimol jej nedôverčivého výrazu. Keď dojedla vybrala sa na autobus. Alex ešte pár minút sedel za stolom premýšľajúc, čo sa dnes bude diať. Ten jeho sen o Erikovom sne ho stále uvádzal do nepokoja. Nevedel čím presne to bolo, ale niečo na jeho dome a minulosti mu už teraz nesedelo. Po chvíli dumania nad týmto problémom vstal a pobral sa tiež.

***

V škole bolo rušno. Tento krát zazvonilo hneď po tom, ako vošiel Alex do triedy. Ani nie za minútu sa k nim pridal učiteľ a začal vysvetľovať niečo o molekulárnej štruktúre zložitejších látok. Alex znovu nepočúval. Celý čas, opierajúc si hlavu o ruku,  čmáral do zošita obrázky. Rovnako na tom bol aj Erik, ktorý však premýšľal nad jeho situáciou s Alexom.

Keď konečne zazvonilo a mohli sa pobrať do vedľajšej učebne, nič sa prakticky nezmenilo. Po chvíli zvonček zaznel znovu a do triedy vošiel iný profesor.

,,Tak žiaci, dúfam, že ste poriadne študovali. Teraz si rozdajte papiere a začneme opakovaním učiva, ktoré by ste mali ovládať z minulých škôl. Od okna skupiny A, B, A...'' povedal unavene.

Alex úplne zabudol. Nenapadlo ho učiť sa keď má menší problém ovládať svoje nenormálne súkromie. Keď sa k nemu dostal papier so zadaním a s veľkým nápisom: ROVNO-ČIARY POHYB PO ATÓMOVEJ KRUŽNICI, nevedel ani čo to znamená.

Medzitým, o pár miest doprava sedel Erik, ktorého vôbec nezaujímala známka z nadchádzajúceho testu.

Do reality ho prebral až učiteľ. ,,Erik, nespi. Uvedom si, že keď sa chceš niekam dostať, musíš začať dobre od začiatku.'' napomenul ho.

Erik sa sám pre seba pousmial. Určite ten chlap nemohol vedieť, že k tomu, čo robí mu sú a vždy aj budú výsledky v škole a vysvedčenia na nič. V niečom mal však pravdu. Keď bol mladší menil školy celkom pravidelne hlavne kvôli cieľom, ktoré často školy navštevovali a nikde sa pridlho neusádzal. Tu sa však zdržal už skoro dva roky a aj keby mu to neprekážalo, nemohol si dovoliť prepadnúť. Konečne našiel niekoho kto ho zaujímal.

V tom sa pozrel na Alexa. Nevyzeral nadšene, že má pred sebou papier s čmáranicami výpočtov, ktorým nerozumel. Trochu nechápal, čo má za problém. Keby sa veľmi snažil možno by dokázal niekomu vyčítať odpovede z hlavy. Možno. Chcelo to tréning. A práve ten Erikovi chýbal. Nemohol sa len tak samovoľné pohybovať v mysliach druhých. Aj keď o tom bežný ľudia nerozmýšľali, tak každý mal aspoň slabučkú obranu. Nemohol počuť myšlienky len tak a to znamenalo, že to musel spraviť jednoduchším spôsobom. Podvádzať s ťahákmi.

Alex zatiaľ premýšľal, či má na výber. Myšlienky všetkých mu krúžili okolo hlavy. Bolo by jednoduché im načúvať aj počas testu. Možno až príliš. Nebolo to správne. Ale čo už. Veď tým nikomu neuškodí a nejde vlastne ani o žiadne súkromné veci.

,,Máte na to pol hodinu.'' zakričal profesor a sadol si za katedru.

Nastalo ticho. Pre ostatných. Pre Alexa nebolo v škole nikdy ticho. Všetky myšlienky na okolo vírili po celej miestnosti. Snažil sa ich oddeliť. Bolo mätúce sústrediť sa na jednu myseľ v dave ľudí. Vybral si svoj cieľ. Dva rady pred ním sedel Timo. Útly chalan s nadpriemerným IQ. To Alex nemohol. Nebol šprt a keby zrazu všetko vedel, zistilo by sa že podvádza. Samozrejme nie pravý spôsob. Zameral sa na niekoho iného. Pozrel na svoj papier a začal písať. Vždy si zistil správnu odpoveď. A až keď všetko napísal, pozmenil to tak, aby sa na podvod neprišlo. Bol spokojný. Veď nikomu tým neublížil a on predsa nemôže za to, že počuje mysle iných.

Zatiaľ už prešlo dvadsať minút a Erik nemal skoro nič. Nemohol dúfať, že mu dá učiteľ nejaké body za snahu alebo aspoň za škrabopisne načmárané meno. Prečo sa v škole nemôže vyučovať niečo čoby bolo užitočné aj pre neho. Počul už o školách pre serufínov, no nikdy nemal možnosť sa do žiadnej zapísať. Oveľa radšej by však momentálne písal test z latinčiny alebo zo stratégie ako z predmetu, ktorý nikdy nevyužije. Povzdychol si. Zapozeral sa ponad rameno baby sediacej pred ním. Zakrývala si odpovede rukou už skoro celý čas. Zrazu ju však odhrnula a jemu sa naskytol priamy pohľad na jej test. Rýchlo prepísal to, čo dokázal prečítať a potom sa zadíval na Alexa.

Odpočíval. Skončil už dosť dávno. Erikovi to prišlo divné. Buď sa včera naozaj učil, no on čírou náhodou vedel, že nebol doma alebo mohol použiť svoje schopnosti. No v tom prípade by bol aspoň trochu vyčerpaný. Na ňom však nebolo vidieť nič. Ani len náznak námahy. Erika z úvah prebral až učiteľov hlas. ,,Stop, končime. Prosím odovzdajte papiere a môžete ísť''

Triedou sa prehnal šum. Všetci naraz poskákali ku katedre a hodiac na ňu papiere, utekali čo najrýchlejšie sa dalo preč. Ako posledný odišiel Alex. Nechcelo sa mu ísť na dvor, no nemal na výber. Pomaly vyšiel za ostatnými. Položiac si tašku na trávu si k nej sadol. Zrazu začul približujúcu sa myseľ. Normálne by to ignoroval, no táto patrila niekdajšiemu princovi školy a mierila k nemu.

Tadá :D pôvodne som si nebola istá, či si dnes nájdem čas to sem pridať, ale nakoniec som to nejako stihla...dúfam že sa vám diel páči, každý ohlas poteší :)