Hranice snov [POZASTAVENÉ]

27.Časť

Všade naokolo bolo počuť víriace myšlienky ľudí. Dnes to však bolo iné a obzvlášť otravné. Väčšina z nich, sa totiž mihali okolo Alexa a toho, čoho sa podľa všetkých prítomných dopustil. Školská princeznička aj so svojim princom si očividne vytvorili spolok, ktorého určenie patrilo len a len jeho ohováraniu.

Alex si z duše povzdychol. Keby tak mohol všetkých zablokovať, bol by najšťastnejším teenagerom na škole. Občas ostatným dokonca aj závidel. Neznášal totiž ten fakt, že vie hocčo o všetkom, bez seba menšieho prejavu záujmu. No viac než iné ho štvalo vedieť každú maličkosť o tom, čo si druhý mysleli o ňom.

Myšlienky by mali byť súkromná záležitosť, známa len sebe samému a tým ďalším, ktorým by sa majiteľ dobrovoľne rozhodol zdôveriť. Nebolo správne, že tomu celú súkromnosť nechcene kradol.

Počas celej vyučovacej hodiny sa neprestajne snažil blokovať, čo najviac ľudí, no väčšina mu stále hučala v hlave. Medzi všetkými tými poskokmi rozoznal aj myseľ danej Barbie, ktorá to všetko spôsobila. Keď si uvedomil, čo si myslí musel si opäť povzdychnúť

,,Ešte sa na mňa nepozrel. Musí vedieť, že to nenechám len tak. Určite ma chce...len sa bojí Matta. Nezazlievam mu to, no pre mňa by sa predsa mohol trochu pobiť. Už je to dlho, čo mi niekto odolal a už je to dlho, čo ma Matt pristihol. Neznášam improvizácie. Bože, ale tie jeho vlasy. Chcela by som mu ich zvierať, oblizujúc tie vášnivé pery, pokým by sa mu nezahmlilo pred očami. Myslím, že to aj sám chce. Veď kto by ma nechcel? Nebudem mu vyčítať, že sa v piatok zľakol, veď dnes po škole aj tak bude mať možnosť získať si ma...''

Premýšľala natoľko rázne a hlasno, že bolo prakticky nemožné zablokovať ju. Dokonca sa mu na chvíľu zazdalo, akoby svoj tok myšlienok schválne vysielala priamo k nemu. To bolo však nanajvýš nepravdepodobné.

V tom sa náhle všetky myšlienky až na tie jej prestali sústrediť k nemu...zazvonilo. Vyjdúc vyčerpane z triedy, podobajúc sa výrazom na zombie, sa vonku opäť stretol s Erikom.

,,Deje sa niečo?'' zaznela prvá otázka po tom, ako si všimol Alexov pohľad.

,,Nie'' povedal no hneď aj dodal ,,Vlastne...celú hodinu sa všetci zamýšľajú nad tým, ako mienim ďalej pokračovať vo svojej prašivej existencii, keď som sa pokúsil prebrať Mattovi babu.'' povedal.

Erik sa musel usmiať. ,,Tak sa vážne pokús, aby to aspoň malo zmysel. Neodolá ti. Bude vtipné sledovať prekvapený výraz toho druhého.''

Alex sa zatváril znechutene. ,,Ani náhodou. Je to len namyslená princeznička, ktorá celú hodinu rozmýšľala, ako by ma chcela bozkávať po tom, čo by som sa o ňu pobil s Mattom.'' dopovedal.

Erik ho pobúchal po chrbte a s úsmevom sa oprel o skrinku. ,,Takže zrazu s ním mieniš súperiť, hej?''

Alex pokýval hlavou na znak nesúhlasu ,,Nie. Nestoja mi za to.''

,,Hmm...A keby ťa vyzval alebo napadol?'' pokračoval zadumane Erik.

Alex len mykol plecami. ,,Netuším.''

,,Vieš aspoň ako sa volá?'' premeral si ho.

,,V podstate nie, no určite to bude niečo ako Brigity alebo Jasmin.'' vyjadril sa.

,,Volá sa Sophia.''povedal zvláštne, tváriac sa akoby mu spravil touto informáciou láskavosť. ,,Krásne anjelské meno.''

,,Ako to myslíš anjelské meno?'' nerozumel prekvapene Alex.