Hranice snov [POZASTAVENÉ]

6.Časť

Alexovi sa ďalší deň ráno nechcelo vôbec vstávať. Premýšľajúc nad včerajšími udalosťami sa prevaľoval v posteli. Všetko začne byť teraz iné. Rátal, že bude mať v pätách Erika, ktorý ho bude sledovať kamkoľvek sa pohne. K tomu si musí dávať pozor, čo pred ním urobí, aby ho ani len nenapadlo si ho nejako spojovať s príbehmi. Žiadna silnejšia moc, najlepšie bude ak nebude robiť nič.

Po desať minútovom váhaní konečne vstal. Vošiel do kúpeľne, hodil oblečenie na stoličku a umyl si tvár, samozrejme bez zrkadla. Všetky už dávno odstránil. O necelých päť minút už sedel v kuchyni pri raňajkách. Ticho pozerajúc  na chlieb s džemom, stále premýšľal o tom istom. Sára jeho nevlastná mladšia sestra jedla všetko rýchlosťou rútiaceho sa vlaku. Nestačil sa diviť ako také malé dievča dokáže skonzumovať raňajky v priebehu dvoch minút.

Po chvíli pozrel na hodinky. Bol najvyšší čas vyraziť. Pomaly vstal a hodiac na seba mikinu, vyšiel von. Svietilo slnko. Väčšina jeho nových spolužiakov cestovalo do školy autobusom, no on chodil vždy pešo.

Dnes to netrvala o nič dlhšie ako normálne. Dokonca aj keď vošiel do chodieb školy, bola skoro prázdna. Ešte ani nezvonilo. Ticho vošiel do triedy a sadol si dozadu. Užíval si ten pokoj. Žiadne myšlienky, žiadny strach či obavy. Jednoducho ticho rozprestierajúce sa po miestnosti. Nestávalo sa to často a on si túto chvíľku užíval. Tá však čoskoro pominula keď začalo zvoniť a do triedy sa nahrnuli ostatní. Zhlboka sa nadýchol. Bolo to preč, ten pokoj. Všetkými silami sa opäť snažil ignorovať myšlienky lietajúce smerom k nemu. Nedarilo sa.

Keď zazvonilo druhý krát, do triedy vošiel učiteľ. Predstaviac sa, začal hovoriť niečo o dynamike, no Alex nepočúval. Vedľa neho opäť sedel Erik, ktorého sa rozhodol plne ignorovať.

Všetko išlo dobrou cestu, až kým ho nezačal otravovať. Nie nahlas, posielal mu myšlienky. Tie bolo už trochu ťažšie odignorovať. A to bol taký rád, že existuje niekto komu nemusí nazerať do hlavy. Celú hodinu sa modlil v ostrý zvuk zvončeka. Bolo by síce jednoduché zablokovať aspoň časť s jeho myšlienok alebo pokojne aj všetky, no nechcel upútavať jeho pozornosť, keďže uzavretie cudzej a ešte aj otvorenej mysle si žiadalo viac skúseností ako si Erik o ňom asi myslel že má.

Nebol si istý ako dlho to trvalo...vlastne asi štyridsaťpäť minút, než konečne zazvonilo. Vyšiel von zo školy a sadol si na lavičku. Všetci sa na neho dívali. Teda aspoň v mysli. Dôvod bol celkom jednoduchý. Kto sedí vonku na strednej sám? Možno šprti alebo nejaký chalani či baby s niečím tak odpudivým, že sa ich nízke sebavedomie nedokáže nikomu prihovoriť. No on k žiadnej časti nepatril.

Neučil sa priam ukážkovo a s jeho blonďavými vlasmi ladiacimi s modrozelenými očami a postavou, za ktorú sa nemusel hanbiť sa len ťažko mohol zaraďovať do tej druhej skupiny. Nie že by sa niekedy obdivoval. To vôbec nie, keďže nato je asi potrebné zrkadlo. Priamo sa videl len pár krát, a to v snoch. Tam sa akoby na všetko pozeráte z výšky. Dokonca aj na seba. Nebol si istý čo to znamená byť škaredý a už vôbec si nebol istý čím je on, no tak či onak niekto ako Alex sediaci sám na školskom dvore prilákával pozornosť.

Bolo tu pár chalanov, ktorý by ho najradšej kvôli závisti zabili, pár báb ktoré by ho najradšej zbalili, pár skupiniek, ktoré by ho brali k sebe a pár jedincov, ktorý sa na ňom dokonalo zabávali. Všetky ich myšlienky vírili dookola po celom nádvorí. Netýkali sa však všetky len jeho. Bol tu ešte Erik. Nikde ho nevidel a ostatných zaujímalo kam sa vyparil. Bol totiž Alexovi dosť podobný. Nie výzorom, ale situáciou.

Jeho však ani trochu nezaujímalo kde je, veď keď sa chcete niekoho zbaviť, nebudete ho predsa sledovať. A k tomu, ostávalo asi desať minút do novej hodiny. Zrazu ho však zaujal jeden rozhovor. Na myšlienkach je totiž dobré, že keď niečo hovoríte často na to aj myslíte. Bol to rozhovor medzi jedným párom. Normálne ho rozhovory nezaujímajú, ale tento bol o ňom.

,,Vážne zlato? On? Prečo by som ti mal dokazovať, že som silnejší ako nejaký osamotený blonďáčik sediaci niekde v kúte? To je snáď jasné.'' zahlásil pobúrene.

,,Ja o tebe nepochybujem, len hovorím, že je sexy a že možno...'' nestihla dohovoriť.

,,Možno čo?!'' skočil jej do reči ,,Kukni sa na mňa a kukni sa na neho. Aký je medzi nami rozdiel? '' dodal nahnevane.

,,To nič, nič sa nedeje. Kašli na to.'' zahlásila, akoby splnila svoj účel, no bolo vidieť, že s tým ešte nie je koniec.

Domyslel si ku akému typu ľudí patria. Ona bola určite školská kráľovná krásy, o ktorej pozornosť stál úplne každý a on bol jej najkrajší namyslený princ, po ktorom zas túžila každá , a ktorý sa jej nemienil vzdať. Super dvojica, no on nemal v pláne skrížiť hocikomu cestu už z viacerých dôvodov. Nebude na seba lákať ešte viac pozornosti a určite sa nebude biť s nikým kvôli pozornosti baby, o ktorú ani nestojí.

Rozhodol sa odísť. Pomaly vstal a vkĺzol do školy. Upokojoval ho pocit, že ho tu nikto nepozoruje. Vyšiel hore schodmi a potom do triedy, kde sa mala konať ďalšia hodina. Keď za sebou zatvoril dvere uvedomil si, že už nie je v miestnosti sám. Mohol to byť ktokoľvek, no tak pokojnú a vyprázdnenú myseľ mohol mať len Erik.

Alex sa snažil nedávať nič najavo. Opatrne sa otočil, posadiac sa do zadnej lavice. Pozoroval ho. Bolo to dosť nepríjemné. Jeho strašidelne modré oči ho prepichovali pohľadom. Alex dýchal pokojne. Za tie roky ovládania sa, sa nemohol nechať vyprovokovať niečím takým obyčajným ako bol pohľad. Opierajúc si hlavu o ruku na oko odpočíval.

Erik nevedel, že ho znepokojuje. Snažil sa o to, ale nevychádzalo mu to. Nebol si istý ako si dokáže udržať vo všetkom pokoj. Nedokázal mu čítať myšlienky, ovládať ho a ani začať rozhovor. Keď sa však zamyslel tak to posledné nebolo až také neuskutočniteľné.

,,Čo sa to včera s tebou stalo?'' opýtal sa náhle.

Pozrel na neho ,,Čo ako?''

,,Zrazu si zmizol.'' zauvažoval. ,,Choval si sa ako vystrašené mačiatko.''

Vzdychol si. ,,Počúvaj, včera sa nič nestalo, nikde sme neboli, nič sme nerobili, nič si mi nepovedal. Rozumieš?''

,,Keď to povieš takto vyznie to inak ako to myslíš.'' zasmial sa. ,,Akoby sme si vyznávali lásku.'' podpichol ho.

,,Ty nechápeš, že s tým nechcem mať nič spoločné?'' dodal rýchlo Alex.

Erik sa nechápavo zadíval ,,Ale prečo?''

Tento rozhovor ho pomaly začínal znepokojovať. Nevedel, ako inak mu to má ešte vysvetli, no bol si istý, že keď to čo najskôr niečo neukončí, nedopadne to dobre. V tom sa zrazu do triedy nahrnuli ostatní. Vydýchol si.

No, dobre , dneska už druhá časť :D hore na obrázku by to mal byť Alex, aspoň mne sa naňho hodí taká podoba :) pokojne mi to vykritizujte :D