Hranice snov [POZASTAVENÉ]

26.Časť

Keď Erik zaspal Alex ešte stále premýšľal. Nevedel ktoré fakty z toho, čo mu bolo povedané sú hodne uvereniu. Bolo viac ako pravdepodobné, že ide len o jedno z ďalších náboženstiev, ktoré majú v sebe pravdy asi toľko, ako on viery.

Prevalil sa nabok. Nechcelo sa mu spať. Hlavne keď mu ostávali len štyri hodiny odpočinku. Museli vstať skôr, aby sa ešte stihli zastaviť u Erika pre veci do školy. Nechápal ako sa dokáže aj napriek všetkému venovať dochádzke. Jemu už určite neprišla taká dôležitá akou niekedy mala byť. Tiež nevedel, či ešte niekedy dôležitou bude.

Erika však trochu obdivoval. Aj napriek tomu, že bol včera skoro zabitý, nič sa pre neho nezmenilo. Jeho pohľad na svet zostal rovnaký a nemyslel si, že sa niekedy vôbec zmení.

Zrazu si pripadal strašne hlúpo, prihladiac na to, že uvažuje o Erikovi, ktorý pravdepodobne zabil viac osôb ako samotný Hitler, ako o hrdinovi. Zachránil ho predsa on, nie naopak. Nikdy však nežiadal o nič z toho, čo podľa všetkého dostal od anjela. Nikdy v nich dokonca ani len neveril.

Všetky tieto úvahu mu prilepili na oči únavu. Rúško noci pomaly zosadalo aj na jeho plecia a postupne ho presúvalo cez hranice reality.

,,Nie'' šepol si sám pre seba. ,,Dnes žiadne sny.'' povedal jednoduché prianie, ktorému sa mu nedostávalo už po dobu niekoľkých dní.

A bolo to. Jedno prvé želanie, ktoré sa za posledné chvíle vyplnilo. Alex úplne zatvoril oči a akoby zázrakom sa ocitol v čiernej priepasti, bez známky života na jej druhej strane.

***

,,Hej , vstávaj.'' povedal Erik mykajúc Alexovým plecom. ,,Nechceš predsa, aby ťa slnko predbehlo.'' zasmial sa.

Alex otvoril svoje rozospaté oči a okamžite ich aj pod nátlakom denného svetla prižmúril. ,,Čo sa...Koľko je hodín?'' opýtal sa, pomaly sa posadiac.

,,Niečo pred šiestou.'' povedal Erik. ,,Na čase odísť.''

Alex si unavene povzdychol. Spal sotva tri a pol hodiny. Napriek ospalosti jemne prikývol, poberúc sa do kúpeľne. Dnes sa svojim výzorom veľmi nebabral. Ostatne ako nikdy. Teraz mu však po prvý krát došlo, že možno skutočne vyzerá podobne ako Erik. Možno skutočne vyzerá ako anjel...

Pobavene sa sám pre seba usmial nad tou narcistickou myšlienkou. Momentálne sa však nemienil zaoberať nezmyselnými otázkami podobnými tej jeho pôsobenia. Opláchol si tvár sviežou ľadovou vodou, prehrabol si ňou strapaté vlasy, umyl si zuby, natiahol jedno z uložených tričiek a pobral sa naspäť do izby.

,,To bolo rýchle.'' povedal s úsmevom Erik.

Alex si všimol, že už je oblečený späť do rovnakého oblečenia, ktoré mal na sebe aj včera. Nevyzeralo však vôbec špinavo...žeby si ho opral? Radšej nechcel ani myslieť na to, kedy asi vstával on. Pravdepodobne by ho ani neprekvapilo, kebyže je Erik vycvičený ešte aj na niekoľkodňovú spánkovú abstinenciu.

,,Ideme?'' opýtal sa skôr oznamovacím tónom, na čo nečakajúc na odpoveď odbočil z izby preč.

***

V Erikovom dome sa prekvapivo nezdržali dlho. Bolo to jednoduché vbehnutie dnu, pričom Alex čakal na chodbe, zatiaľ čo sa Erik snažil vyhrabať niečo podobné zošitom zo šuplíkov v jednej z nepodstatných izieb. Po pár minútach už boli na ceste do školy. Prakticky všetok prebytočný čas zabili akurát prejdením úsekov medzi snanoviskami.

Zrazu Alexa napadlo ,,Nebude zvláštne, že sme sa z piatkovej party vyparili obaja predčasne a teraz ešte aj ideme do školy spolu?''

Erik sa zamyslel nad jeho problémami ,,Prečo si odišiel z tej party skoro?''

Alex na chvíľu zaváhal. ,,Jedna baba mavtiahla do kúta a začala ma bozkávať.'' povedal.

,,A preto si odišiel?'' nechápal prekvapene.

,,Nie celkom. Došiel jej frajer, čo bol mimochodom organizátorom a tá baba mu natárala, že som po nej skočil.'' objasnil.

,,Tak ťa vykopol z baráku.'' zasmial sa pobavene.

Alex sa tiež usmial ,,Hej. Nechápem čo ju to popadlo.''

,,Nič si z toho nerob. Ľudia sa občas neovládajú.'' podotkol s úsmevom.

,,Ako to myslíš...ľudia? Aj my sme ľuďmi. Teda aspoň z časti.'' prehlásil pobúrene Alex, snažiac sa brániť rasu, ktorej bol až do nedávna súčasťou.

,,Sme, ale snáď ti nemusím vysvetľovať, že máme na čistokrvného človeka určitý vplyv.'' podotkol, no keď si všimol Alexovho pohľadu pokračoval

,,No ale teraz späť k téme. Ja som neodišiel kvôli žiadnej babe, takže nás nebudú brať akože sme naj kamoši, čiže sme odišli spolu. Opustil som ten dom až po tebe. A keby si to aj namýšľali, tak čo je na tom také zlé...'' opýtal sa zadumane.

,,Mať kamoša?'' pozdvihol spýtavo obočie.

,,Nikdy som žiadneho nemal, tak by sa oplatilo začať.'' uškrnul sa.

Alex sa musel zasmiať. Nerátal, že si nájde za priateľa práve niekoho ako je Erik...nájomného vraha s anjelskou krvou...

,,Vieš, najprv musíš zložiť prísahu...'' povedal vážne v duchu sa usmievajúc.

,,To fakt?'' čudoval sa Erik, ktorý skutočne nikdy ozajstného priateľa nemal a tak ani nevedel ako by to medzi nimi malo fungovať. Alex sa nahlas rozosmial...

Je mi ľúto, že je tento diel krátky a nezáživný, no takto som to dávnejšie rozdelila a nechcelo sa mi to celé preberať znova :D Aby som pravdu povedala ani si veľmi nepamätám, čo sa stane ďalej, no postupne by to malo začať byť aj zaujímavé tak to tu snáď do vtedy vydržíte :)