Hranice snov [POZASTAVENÉ]

20.Časť

Erik opatrne zatvoril dvere od jednej z izieb. Ubehli už skoro dve hodiny od chvíle, čo sa vrátili naspäť k nemu. Alex si všimnúc, že jeho hostiteľ vyzerá vyčerpane, vedel, že to nespôsobil únos. Jasným dôvodom bolo stretnutie s tajuplnou Viky.

,,Prečo si mi nepovedal, že máš sestru?'' opýtal sa pre prerušenie neznesiteľného ticha, ktoré medzi nimi už dlho vládlo.

,,Lebo už nemám.'' odvetil prosto neuvedomujúc si, že tá veta nedáva zmysel.

Alex sa nechápavo zamračil ,,Tak kto je potom tá očarujúca baba, ktorá ti akoby z oka vypadla, pričom som z nej mal pocit, žeby si pre ňu bol obetoval aj vlastný život?''

Erikov pohľad sa však len nemo upieral na koberec. Tváril sa, akoby jeho otázku ani nezaregistroval. ,,Volá sa Viky.'' povedal s neuveriteľnou jemnosťou po hodnej chvíli.

Alexa pri tých slovách premkla nepochopiteľná ľútosť. Napadlo ho, aké musí byť pre neho ťažké rozprávať o svojej minulosti, dokonca aj napriek okolnostiam. Keď si už pomyslel, že to je všetko čo o nej z jeho úst započuje, náhle pokračoval.

,,Je to moje dvojča. Alebo skôr bola. Keď máš súrodenca cítiš s ním určité psychické spojenie, ktoré je u dvojčiat ešte silnejšie. Viky pre mňa bola všetkým. Silou v bojoch, rozvážnosťou v hádkach, rozumom v obdobiach, pri ktorých som svojho nemal dostatok...a ver, že tých bolo veľa'' na chvíľu sa odmlčajúc, vzápätí dodal ,,Zapríčinil som to ja. Celý ten jej stav. To ja som mohol za to, že sa k nim pridala.'' bolo vidieť, že mu pomaly dochádzajú sily.

Alex vycítiac, že bez menšej pomoci nebude pokračovať zahlásil ,,Určite to nebola tvoja vina...iba si to nahováraš.''

Erik sa s posmechom voči sebe samému nadýchol a pokračoval ,,Daniel je môj strýko.'' zahlásil.

,,Počkať...čože?'' snažil sa vstrebať nový fakt.

,,Je to otcov brat. Ako malý som s ním mal dosť blízky vzťah a bezhranične som mu dôveroval...alebo teda viac ako väčšine osôb v mojej blízkosti. Bol oveľa milší než môj otec, čo zas nebolo až také vzácne, no v tej dobe som to tak nebral.'' zaspomínal.

,,V tých časoch sa moja rodina sústredila na jednu skupinku iluzionistov, ktorí vlastnili určitý druh zaklínadiel príliš nebezpečných na to, aby sa voľne pohybovali po svete. Samozrejme, že strýko o tom vedel, no otec mu nepovedal nič zásadne lebo k nám nikdy nepatril. Bol iluzionistom, no nestaral sa o majetky a nezhromažďoval ich. Navyše nepôsobil ako nájomný vrah a podobne.'' vysvetľoval.

,,Ja som o tom samozrejme vedel všetko a keď sa ma na to Daniel bližšie spýtal, nevidel som dôvod, pre ktorý mu nepovedať detaily. Po pár dňoch a jednej úspešnej misii sme zaklínadlá skutočne získali. Ešte v ten večer som sa zobudil na to, že sa na chodbách svieti. Začul som hlas, ktorý hovoril niečo o znovuotvorení brány, na ktoré boli potrebné oné zaklínadlá. Nakukol som bližšie, aby som si lepšie uvedomil situáciu, keď ma v tom niekto chytil zo zadu. Hneď som zistil že to je Viky. Ukázala mi, že mám byť ticho a pomaly sme zostupovali zo schodiska tak, aby nás nik nezazrel.'' prerozprávaval ďalej.

,,Pri dverách stál strýko...za ním niekoľko mužov, o ktorých som vedel, že patria k skupine, ktorej sme zabavili zaklínadlá. Vtedy mi to však vôbec nedávalo zmysel. Keď si tak teraz uvedomím koľko akcií som mal za sebou, a pri tom som bol stále tak naivný.'' zasmial sa zúfalo.

,,Oproti nim stál môj otec. Pamätám si, ako na seba vykrikovali niečo o zrade a možnostiach. Uvidel som, že zaklínadlá, o ktoré Danielovi išlo držal otec v rukách a pri pohľade na moju mŕtvu matku v priestore medzi nimi som vedel, že to už neskončí dobre. Otec očividne zvažoval možnosti a rozhodnutie medzi srdcom a rozumom...dovtedy som si nebol isté, či nejaké srdce má. Samozrejme ako vždy u neho na plnej čiare zvíťazil rozum a papiere už o chvíľu horeli v krbe. Vtedy ešte Daniel s jeho muži nevedeli o fakte, že všetko čoho sa zmocníme si uchovávame v pamäti a neskôr prepisujeme do zálohy. Začali zúriť a potom po chvíli ticha, nás otec spozoroval na schodoch. V jeho očiach som videl to čo vždy...rozhodnosť bez štipky váhania.'' vydýchol akoby potreboval chvíľku času.

,,Keď si Daniel všimol jeho pohľadu, všimol si aj nás zahlásiac, aby nás priviedli. Otec, ktorý to náhle nechcel dovoliť sa pravdepodobne rozhodol, že nemá na výber. Odrecitoval dlhý verš zo zaklínadla na čiastočné otvorenie. Tá sa totiž nedala vyvolať úplne. Daniel vyvaľujúc oči, sa k nemu snažil dostať. Otcovo telepatické pole mu to však nedovolilo. Keď nás uvoľniac svoju obranu popadol a chystal sa skočiť, spustil sa menší boj, pri ktorom sa môj otec nečakane zranil. Ako bonus však šesť Danielových mužov zomrelo. Jeden z nich ma však chytil a ja dement, ktorý stále nič nechápal, no len si letmo uvedomoval, že strýkovi preskočilo, som sa neubránil. Viktória však stále držala otca za ruku, pričom nevedela, ako konať. Otec už bol príliš hlboko na druhej strane, aby zasiahol, hoci by som neočakával, žeby to bol skúsil. Potom sa ho Viktória pustila a dvere sa navždy zavreli. Rozbehnúc sa ku mne, bola ako vždy rozhodnutá zabíjať. Dobre si uvedomovala, že sme ostali sami a ja som to už tiež pomaly chápal. Daniel sa však len uškŕňal.'' pokračoval prehrajúc si v hlave nasledujúcu scénku, priebežne vysvetľujúc:

,,Aj vy to dokážete?'' opýtal sa skoro až zúfalo, čo ma vtedy prekvapilo.

Obaja sme pokývali hlavom, čím sme chceli dať najavo že nie. Bola to samozrejme lož, no tak nás proste vychovali. Daniel sa naštval a zovrel ma silnejšie. Stále nechápem prečo som sa jednoducho nebránil...nič z toho by sa nebolo stalo kebyže sa mu vtedy proste vytrhnem alebo ho niečim zabodnem.

,,Ale možno to po čase dokážem.'' vyhŕkla Viky náhle ,,On určite nie. Nemá na to vôbec pamäť, ale keď ťa tam niekto dokáže priviesť, tak potom ja.'' hovorila s takou rozhodnosťou, že som ju skoro nespoznával.

Daniel sa na ňu nádejne zadíval. ,,A ako by si to chcela urobiť?'' opýtal sa s úškrnom.

,,V prvom rade mi pusti brata.'' zahlásila vážne všimnúc si, že sa úboho nebránim.

,,To asi nepôjde.'' podotkol.

,,Tak ti s tým nebudem pomáhať a ver, že si pamätám viac ako si myslíš, pričom ma k hovoreniu tvojimi cestami nikdy nedonútiš.'' povedala uvedomujúc si, že vraví pravdu. Daniel chvíľu uvažoval až ma napokon pustil.'' uzavrel opisovanie vtedajších udalostí.

,,Keď som sa celkom spamätal a vstal zo zeme, všetci už boli preč. Obetovala sa, aby ma zachránila. Všetci sa obetovali lebo som veril nesprávnej osobe. Vtedy som bol ako v tranze. Nikdy, dokonca ani keď som bol ešte mladší sa mi nestalo, že by som sa nevedel brániť ako vtedy. Bolo to pravdepodobne prvý krát, čo som sa cítil tak neužitočne.'' dokončil Erik.

,,Nemohol si za to. Videl si svoju matku mŕtvu a prišiel si o otca, o ktorom sa mi však nezdá, že hovoríš s láskou a navyše si musel vstrebať, že si to posral.'' povedal a po Erikovom zvláštnom pohľade pokračoval. ,,Takže sa za teba obetovala a vydala sa Danielovi. To však stále nevysvetľuje, prečo ťa mučila bez prejavu hocijakého súcitu alebo prečo mi tu tvrdíš, že už nemáš sestru, keď leží vedľa v izbe.'' povedal Alex stále čakajúc na vysvetlenie...

Tak, ďalší diel je tu...tak nejak by to pomaly malo začať aj trochu naberať iný smer. Dúfam, že vás ten dlhý monológ nepoplietol a neunudil :D