Dad or son? [H.S]

*1*

„Max?!"nedočkavo som na ňho zvolala, keď som si ukladala posledné veci do šatníka a chýbala mi už len jedna krabica.

„Áno, zlato?"ozval sa tlmeným hlasom z kúpeľne. Rukou som si utrela pot z čela a vyčerpane si povzdýchla. Ani si neviete predstaviť, aké namáhavé dokáže byť ukladanie vecí.

„Prosím ťa podáš mi poslednú krabicu?"opýtala som sa a napravila poskladané tričká na poličke.

„Som v kúpeľni, zlato!"odkričal a ja som nad ním prekrútila očami. Milujem ho, ale v takýchto veciach je to s ním jedna katastrofa. Akurát išiel okolo spálne Harry, tak som sa rozhodla s ním prvýkrát prehovoriť.

„Harry, podáš mi prosím ťa krabicu?"s milým úsmevom som sa opýtala, ale moja milosť bola asi zbytočná. Nemilo sa usmial, ukázal mi prostredník a odišiel. Nemo som pozerala na miesto, kam odišiel. Úplne mi teraz vyrazil dych. Čo som mu urobila? To mám za to, že sa s ním snažím vychádzať. Napokon som sa musela spoľahnúť iba na seba. Šuchtavým krokom som vyšla zo šatníka do izby, z ktorej som sa vyšla a pred ňou ma čakala posledná krabica. Zodvihla som ju a vrátila sa späť do šatníka, kde som vyložila veci a poskladala ich. Našťastie to boli len moje košele, ktoré stačilo len zavesiť na vešiak.

„Si hotová?"zamnou sa ozval mužný hlas, ktorý bol čoraz bližšie. Otočila som sa smerom k nemu a usmiala som sa.

„Áno a nielen to, ale aj unavená"posťažovala som sa a keď bol dostatočne blízko, hlavu som uložila na jeho hrudník. Aj napriek tomu, že tento muž bol starší, jeho hruď a postava sa držala pekne pokope. Svoje ruky obmotal okolo môjho tela a pohojdal sa somnou.

„Ešte sa navečeriame a hneď sa šupneme do postele"povedal a svojími perami mi vtísol bozk na čelo. Slastne som privrela oči a pritúlila sa k jeho teplej hrudi.

„Ešte chvíľku"zamrmlala som. Bola by som schopná zaspať aj postojačky, ale môj žalúdok mi dal jasné znamenie, že je čas niečo zjesť.

Ticho sme sedeli za stolom a nikto z nás troch ani nepípol. Na stole bolo bohato prestreté. Rodina Stylesovcov nepatrila medzi chudobných, a preto si mohli dovoliť vlastnú kuchárku a personál upratovačiek. A možno to bol dôvod, prečo si každý myslí, že idem len po Maxových peniazoch. Lenže to nieje pravda. Keď som sa s Maxom spoznala nevedela som, že si môže dovoliť také blaho. Pol roka nášho vzťahu som netušila o jeho bohatsve a vlastne ma ani nazaujímalo, lebo ja milujem Maxa kvôli nemu a nie kvôli  poondiatým peniazom. Peniaze sú mi ukradnuté. Harry sedel s kamennou tvárou a lakťami sa opieral o stôl. Jeho ramená pri tom krásne vynikali, bolo vidieť, že dbá o svoju postavu. Očami hľadal lahôdku, na ktorú by si pochutil. Max sa usmieval od ucha k uchu a pritom si naberal zo šalátu. Ja som zatiaľ sedela so založenými rukami v lone a pozorovala ich dvoch. Typický otec a syn. Podobali sa, ale bol tu len jeden rozdiel. Harryho vlasy boli kučeravé a siahali mu až po plecia, zatiaľ čo Max ich mal vyčesané na hor. Harryho som ešte nevidela, ako sa úprimne usmieva, ale vedela som, že určite má hlboké jamky, ako aj Max. Nad tým som sa pousmiala a sklonila hlavu.

„Neusmiavaj sa a najedz sa, zlato"konečne to ticho prerušil Max. Poslúchla som a na tanier si nabrala šalát s kuracím mäsom. Schuti som sa do ňho pustila a užívala si chuť kuraciny, ktorá sa mi rozplývala na jazyku.

„Chcem sa odsťahovať"počula som chrapľak, ktorý som doposiaľ nepoznala. Skoro mi zabehlo. Okom som hodila po Harrym, ktorý čakal na Maxovu reakciu. Z jeho úsmevu sa stala priamka a zamračeným pohľadom pozeral na Harryho.

„Čo?!"nahnevane vykríkol a zovrel dlaň. Nechcela som, aby sa so svojím synom hádal a navyše Harry je dospelý chlapec, ktorý už môže za seba rozhodovať. Svoju ruku ozdobenou diamantovým prsteňom, som položila na Maxovu zovretú ruku. Snažila som sa svojím dotykom upokojiť jeho nerv. Nadýchol sa a spätne vydýchol. Chytil moju ruku a držal ju vo svojej. Vyzeralo to, že sa upokojil.

„Počul si"drzo presadil Harry a lakťom sa oprel o operadlo stoličky.

„Dobre vieš, že posledné želanie tvojej mami bolo, aby si zostal somnou v tomto dome dokiaľ sa neusadíš a pokiaľ viem, nikoho nemáš"pokojne prehovoril a svoje nervy držal na úzde. Som rada, že na Maxa mám taký vplyv a aspoň pri mne sa dokáže kontrolovať. Všimla som si, že medzi nimi nieje dobrý otcovský vzťah. Max sa k nemu nerád vyjadroval, tak isto ako k svojej predošlej manželke Anne. Rešpektovala som ho, keď o nej s niekym hovoril. Bola jeho manželka devätnásť rokov a zomrela neznámou príčinou. Pre ňho téma Anne bola vždy citlivá, a preto som sa na ňu ani nepýtala.

„To je síce pravda, ale radšej by som býval sám, alebo hoci aj s babkou, len aby som tu s vami nemusel byť"presadil, ale Max rozhodne s posmešným úsmevom pokrútil hlavou.

„Nezradím tvoju mamu a to isté urobíš aj ty. Nikde sa nechystaj, pretože tvojou povinnosťou bude žiť tu s nami a oboch rešpektovať"Maxov postoj bol trvalý a tvrdohlavý. Určite nemal v pláne ustúpiť. Nemohla som zakročiť. Predsa len to bola ich záležitosť, do ktorej sa ja v žiadnom prípade nemôžem starať.

„Ako chceš, otec. Ale nečakaj odomňa žiadny rešpekt voči nej."obdaril ma krátkym škaredým a hlavne plným nenávisti pohľadom. Jeho slová ma trošku zasiahli, no musela som ho pochopiť. Nemôžem od neho žiadať, aby ma mal rád, keď ma nepozná, ale to mu tiež nedovoľuje, aby ku mne prechovával nenávisť. „Mojou povinnosťou je rešpektovať len teba."dohovoril a malý obrúsok nemilosrdne odhodil na stôl.

„Tak a už mám doho dosť!"skríkol a postavil sa od stola. „Sme rodina a či už chceš, alebo nie, budeš Shaylu rešpektovať!!"

„Aká rodina, otec?! Ja už do žiadnej rodiny nepatrím! Akurát vy dvaja tvoríte rodinu! Ja ju nemám od dňa, kedy mama zomrela!"nervy obom pracovali a Harryho slová nedostali len mňa, ale aj Maxa, ktorý si na to všetko musel sadnúť.

„Snažím sa, Harry! Aspoň niekedy by si sa mohol prispôsobiť aj ty...Mýliš sa, Harry. My traja SME rodina."povedal dôraznejším hlasom.

„Oboch vás nenávidím!"zakričal chrapľavým hlasom, vďaka ktorému som sa mykla. Oboch nás obdaril pohŕdavým pohľadom a otočil sa na odchod, ale predtým nezabudol zhodiť stoličku na zem. V momente sa Max postavil a ja tiež.

„Max, prosím"svoju ruku som položila na jeho rameno a zaprosila pohľadom. Ešte chvíľku pozeral skrčenou tvárou na miesto, kam Harry odišiel a potom mi venoval pokojnejší pohľad s malým láskavým úsmevom.

„Prepáč"ospravedlnil sa a uväznil ma vo svojom hrejivom objatí. „Ja sa pri ňom nedokážem ovládať. Je to môj syn, ale niekedy mám pocit akoby ma nenávidel.."

„Ja ho chápem, ale neboj sa má ťa určite rád."nadvihla som hlavu a venovala mu povzbudivý úsmev.
„Bol by som rád, keby mal aj teba"

„Neboj sa. Máme kopu času na spoznávanie a možno zo mňa bude aj dobrá mama"zasmiala som sa nad nepodareným vtipom.

„Vidíš, preto ťa milujem a vzal som si ťa, lebo za každým negatívom dokážeš nájsť pozitív."usmial sa aj so svojími jamkami.

„Ale veď Harry nieje negatívny, on je len...zmätený"povedala som a išla zdvihnúť stoličku, ktorú Harry zhodil.

„Dúfam, že ťa čoskoro príjme"jeho silné ruky sa obmotali okolo môjho pása a jeho sánka prstála na mojom ramene.

Prvá kapitola úspešne za nami... Dúfam, že sa páčila a nejdem na to príliš zhurta, ale tých nezhôd tu bude ešte veľa.. Shayla nejak málo hovorí.. V tomto príbehu bude čistá duša...možno.. Tak ja budem vďačná za nejaký ten koment, či hviezdičku..

loVe SenDinG 💞