Dad or son? [H.S]

*28*

Predpokladala som, že počas večere nebude ticho a moje predpoklady sa vyplnili. Louis bol celú večeru napätý, ale vďaka Briane to hravo zvládal. Zatiaľ nepadlo ani slovo o Maxovi, či o tom incidente, za čo som bola nesmierne vďačná. Harry sa pridával k rozhovoru a zapadol medzi nás ako chýbajúca puzzla. Nemala som čas premýšľať nad tým, či pôjdem domov alebo ostanem na čas tu. Teraz som sa cítila dobre v spoločnosti Harryho, mami, otca, Louisa a Briane, ale veľkej časti zo mňa chýbal Max. Ešte nikdy som sa necítila zvnútra taka ublížena a zvonku žhavá skákať bungee jumping.

„...nebolo jej rady. Musela som jej toho macíka kúpiť."mama hovorila spomienku z detstva a všetci sa na mne dobre bavili.

„Držala sa mojej nohy ako opica a nechcela ma pustiť. Ľudia v obchode sa na nás pozerali a mrmlali si popod nos, tak čo som mala robiť? Macík-nemacík, puberta-nepuberta musela ho mať."

„Mama to si prehnala."vyčítavo, so žartom som prižmúrila na ňu oči. „Nechcela som ho až tak veľmi."

„Ale chcela."prikývla a venovala sa znova Harrymu, ktorý ju so zvedavosťou počúval. Každé jej slovo hltal a oči mu žiarili tak, ako som to u ňho ešte nevidela. „Mala pätnásť, ale to keby si od nej chcel počuť nejakú nadávku, či by si ju videl s nejakým chlapcom, to nie..."

„Ona radšej macíky."dodal Harry so smiechom.

„Dobre sa na mne bavíte, čo?"Bolo mi s nimi príjemne aj cez pár trapasov, kde mama hovorila o mojich prvých chlapcov. Ani si ma nevšimli, naďalej mu mama hovorila niečo o macíkoch a o mojej nevyspelej puberte.

„Bol by som rád, ak by si aj s Maxom takto rozumeli."otec si povzdýchol tesne vedľa mňa. Zacítila som jeho kolínsku a nadýchla sa jej, aby som si nabudúce mohla spomenúť na jeho vôňu, keď mi bude smutno.

„To aj ja."prikývla som a prekonala malú vzdialenosť medzi nami. Hlavu som položila na jeho hruď a trošku vypuklé bruško, a povzdýchla si. Pohladil ma po vlasoch a moje vnútro pohladilo príjemne, elekrizujúce teplo.

„Neverím, že ti ublížil schválne."povedal potichu, aby som ho počula iba ja. Tak ako aj ja, aj on vedel, že by mama nebola nadšená, keby počula iba malú zástavu za Maxa. Opatrne mi prešiel rukou až ku koncu pramienkov a prehodil mi ich cez plece. Jeho slová a aj činy ma oslobodili z myšlienky, že nie som jediná, čo si o Maxovi myslí, že to neurobil schválne.

„Ty tomu asi rozumieš viac než ja, oci. Povedz, prečo ma podľa teba udrel? To ma až tak netrápi, len chcem vedieť tvoj názor."nadvihla som k nemu hlavu a spopod brady som mu videla do očí. Zamyslel sa, ale nie na dlho.

„Istým spôsobom ho chápem, nie je o veľa mladší, než ja a ja na jeho mieste, chránil by som si ťa ako oko v hlave. Veď ty si krásna, si moja princezná a on to berie asi rovnako. Má ťa rád, len sa bojí, že by mu ťa mohol ukradnúť niekto mladší, zdatnejší a krajší. Ten chlapec, ktorého zbil, môže byť rád, pretože keby sa to stalo mne, už by ho nemuseli vziať do nemocnice."Zase ma jeho slová príjemne prekvapili a ukázali mi aj nový smer zamýšľania sa nad Maxovými dôvodmi.

„Ale otec, on nemá dôvod žiarliť. On vie, že by som ho neopustila. Na to ho až priveľmi milujem."

„Si si istá?"Jeho zrak smeroval pred seba. Pozrela som sa tým istým smerom a zbadala ho. „Si si stopercentne istá, že by si ho nezradila kvôli niekomu inému?"Pozeral sa na mňa s neobvyklým úsmevom. Oči mu neodbytne žiarili a pery mal tak krásne ružové, že nebolo nič farebnejšie než ony. Sánku mal dokonalo vytesanú ako z kameňa a vlasy dokonale prispôsobené štruktúre hlavy. Bol očarujúci. Viac než ktokoľvek iný, koho som poznala. On mal v sebe niečo iné. Neobvyklé. Dokonalé. Krásne. Nádherné. Dobré. Iné..