Dad or son? [H.S]

*29*

Trhla som sa zo spánku na posteli a otvorila oči. V izbe bola takmer tma nebyť malej lampičky pri posteli, tak som sa rozhodla, že budem spať ďalej, lenže už som nemohla. Posadila som sa na kraj postele a zbadala Harryho. Sedel na gauči s lakťami na stehnách, prsty mal prepletené a hlavu vzpriemenú dopredu. Díval sa na mňa a ja som sa usmiala pri spomienke na môj bláznivý a zároveň krásny sen. Potriasla som hlavou a zoskočila z postele na dlážku.

„Nemusel si tu sedieť. Mohol si si ísť vypýtať vankúš a perinu od mami."lenivo som prikráčala k dveram a chytila sa kľúčky. Uprene ma sledoval a jeho oči boli také nabité energiou akoby mal v sebe nejakú drogu alebo...alebo túžbu?

„Si tu Harry?"zamávala som mu pred očami, keď ma príliš dlho hypnotizoval pohľadom. Akoby vedel, čo sa mi snívalo.

„Ahm..hej. Teda nie..mm čo?"celý zmätený sa na mňa pozrel s novým dychom. Prevrátila som očami, mávla rukou a vyšla z dverí. Zamierila som si to do malej komory oproti mojej izbe. Vzala som odtiaľ perinu a vankúš a pomalými krokmi išla späť do izby, keď som sa odrazu videla v zrkadle. Celý môj sen sa mi premietol pred očami akoby to bola skutočnosť a nie nejaký poondiaty sen. Chcela som zahnať myšlienku, ale bolo to až také pravdivé, že som jeho jemné pery cítila na svojich. Skoro by som znovu padla do kolien z jeho pier, no radšej som sa pohla do izby. Pomaly som ju otvorila a keď som videla jeho previnilú tváričku, už mi bolo všetko jasné.
„To nebol sen, však?"opatrne som sa opýtala a čakala, že sa zatvári zmätene a nebude vedieť o čom hovorím, ale sklopil zrak a prikývol.

„Nemal som to dovoliť."bolestivo prehovoril a nervózne si trel dlaň o dlaň. Mlčky som sa na ňho dívala a nevedela som ako mám zareagovať. Ten sen sa mi zdal krásny, ale keď viem, že ten sen je vlastne skutočnosť, zdá sa mi to hrozné. Dopustila som, aby sa stalo niečo také..také strašné, no neľutovať to a mať z toho radosť je ešte strašnejšie. Mala som iba výčitky svedomia, že som mu neodolala. Mala som výčitky aj, že som ho znova chcela pobozkať. Mala som výčitky kvôli Maxovi. Mala som výčitky, že Harry je Maxov syn a toto všetko ma zožieralo, lenže pocit radosti bol väčší. Niečo mi hovorilo, že to bolo správne a malo to tak byť, ale keď som sa tak pozerala na Harryho, videla som, že sa kvôli tomu trápi a vedela som aj, že ma nemá rád.

Zízala som na ňho dlhú dobu, kým som si uvedomila, že tu nečinne stojím a neviem, čo robiť.

„Nič sa nestalo, dobre?"povzbudivo som sa usmiala akoby bolo celkom normálne, že sa manželka muža bozkáva s jeho synom. Na pohľad to bolo zvrátené, ale chcela som, aby mi vykričal, že sa niečo stalo, ale bol ticho. Iba jemne prikývol a jeho úsmev značil, že naozaj všetko zahodil za hlavu. Aké by to bolo ľahké pre mňa, keby som to mohla urobiť aj ja. Lenže v ten večer som začala myslieť na jeho pery. Aj keď som si ľahla do postele, aj vtedy som cítila jeho jemný dotyk pier a jeho ladné pohyby. Nikto ma tak nebozkával. Iba on. Harry, ten, ktorý ma nemá rád a ten, ktorý je mi navždy zakázaný. V ten večer som veľa premýšľala a zistila som, že Max nie je taký ako kedysi. Zmenil sa a aj ja som sa od našej svadby zmenila. Pravdaže ho milujem, moje city k nemu sa nezmenia, ale trápi ma aj ten čas, ktorý sme zanedbávali a neboli spolu častejšie, keď sme mohli. Na druhej strane ho chápem, že má veľa práce, ale aj Harry strávil somnou viac času než on. A to ma desilo. Desilo ma, že sme sami doma a teraz, keď som ochutnala jeho pery, to bude ešte ťažšie.

„Budeš spať vo veciach?"opýtal sa z ničoho nič. Vytrhol ma z myšlienok a donútil ma pozrieť sa na neho. Ležal na gauči s prekríženými nohami a rukami za hlavou a tie oči, tie zelené žiarivé oči si našli zaujímavosť na strope.

„N-nie."zakoktala som sa, no vzápätí sa opravila a Harry mal pravdu. Bola som oblečená a on tiež. „A ty? Budeš spať vo veciach?"opýtala som sa pri čom som si ho obzerala z hora-dole. Mal čierne, úzke džínsy a lososovú košeľu navrchu rozopnutú troma gombíkmi, ktoré ukázali časť jeho príťažlivej hrude a časť jeho tetovaní na prsiach. Košelu mal trošku nadvihnutú a mne sa naskytol pohľad na jeho pestovaný, chlpatý pásik, ktorý sa tiahol z pupku elegantne až do nohavíc. Mala som chuť ho ísť poštekliť, ale to som si nemohla dovoliť.