Dad or son? [H.S]

*46*

„Harry,"počula som príjemný šepot. „Harry,"zopakoval sa ešte niekoľkokrát, kým som neucítila malý ostras.

„Mmhm,"unavene hmkol a pritúlil sa ku mne viac. Znova som pocítila zmätok a nevedela som, či ma objíma Max alebo Harry. Veľmi som chcela, aby to bol Max, aby všetko bolo tak, ako v tom sne, aby som sa zobudila a Max svojím objatím zahnal všetky zlé sny.

„Musíš vstať,"jemne ho oslovila, akoby ho láskala aj náhlila. Povzdýchol si do môjho ramena a napokon nesúhlasne zacmukal.

„Ja už nechodím do školy, Maria,"ozval sa Harryho chrapľavý hlas tlmene a ja som pochopila, že som snívala to, čo som si z duše najviac priala – aby to bol všetko len sen.

„Ale Max môže hocikedy vojsť a nemyslím si, že by túto vašu polohu nazval materinským objatím,"povedala a moje telo sa naplo ako struna. Roztvorila som oči a nad nami sa skláňala Mariina starnúca tvár.

„Dobre, dobre, veď už idem,"ozval sa Harry otrávene a nevyspato. Pozrel sa na mňa a keď videl, že moje oči sú dokorán, trošku sa usmial a pohladil po líci. „Dobré ráno,"pozdravil ma.

„Dobré ráno,"odzdravila som ho neutrálne.

„Harry,"náhlila ho Maria.

„Iba sa pozriem, môžem?"opýtal sa pohľadom na uterák, v ktorom som strávila zabalená celú noc. Mlčala som a on mi odhrnul uterák a prstami sa dotkol pravého rebra. Napla som sa z miernej bolesti a Harry nesúhlasne pokrútil hlavou. „Neprestalo to bolieť, Maria. Čo budeme robiť?"flustrovane sa opýtal a starostlivo ma naspäť prikryl.

„Ty choď preč, ja sa o ňu postarám,"vyháňala ho.

Postavil sa z postele a začal Marii oponovať ohľadom môjho stavu. Nepočúvala som ich. Perinu som si povytiahla až po hlavu a premýšľala o tom sne. Strašne som bola sklamaná, že nebol pravdivý. Trápilo ma to a dokonca to donútilo moje oči poplakať si. Bol to len malý zúfalý plač, ktorý si nik nemal všimnúť, ale predsa len si ho Maria všimla. Myslela si, že ma bolia rebrá, ale na tú tupú bolesť som aj zabudla.
Prikyvovala som, aby som sa vyhla jej otázkam.
Maxa som v ten deň videla v odraze zrkadla, keď stál pri okne. Bol úplne potichu a pozeral cez okno. Vydržal tam stáť dlhšie, než hodinu, čo ma znervózňovalo. Nevedela som, čo si o ňom mám pomyslieť a najhoršie bolo, že mi celé telo trplo a bála som sa pohnúť čo i len o milimeter. To ticho pre mňa znamenalo utrpenie. Bola by som radšej, keby hovoril očomkoľvek by chcel. Radšej by som počula jeho hlas, než by som hádala jeho myšlienky, ktoré som v tom tichu nemala možnosť ani odhadnúť.
Keď sa konečne odtrhol z okna a odišiel do kúpeľne, uľavilo sa nielen mne, ale aj môjmu telu. Obrátila som sa na druhý bok a zavrela oči, no zaspať som nemohla.
Myslela som na všetko, čo sa deje a čo sa stane, ak neurobím to, čo mi povie. Všade, kde som sa pozrela, na mňa čakala smrť s otvorenou náručou, len všade bol medzi ňou a mnou iný časový úsek.
Keď sa vonku začalo stmievať, Max vyšiel z kúpelne navoňaný a čistý, iba zvonku. Vnútri bol všade špinavý a poznačený každým úbohým životom, ktorý uhasil. Ľahol si vedľa mňa, čo najďalej, akoby aj on ku mne cítil ten samý odpor ako ja k nemu. Rozmýšľala som, čisto hypoteticky, či by som ho dokázala zabiť. Surovo a bez rozmýšľania do hrude, presne do srdca za to všetko, čo spravil, za to koľko životov zničil a za to, že ho zničil aj mne. Ale dospela som k záveru, že by som to nedokázala. K Maxovi cítim istú nenávisť, ale len takú neškodnú, že moja láska k nemu stále trvá a ja si neviem vysvetliť, prečo to tak je. Možno to ani láska nie je. Možno je to len kvôli tej prísahe, ktorá ma núti byť k Maxovi pripútaná. Nedobrovoľne, ale predsa len.

„Shayla,"ozval sa ľadovým tónom a mne sa celé telo rozstriaslo. Mlčala som a krotila svoje roztrasené telo. „Viem, že nespíš. Trasieš sa."Bol až priveľmi pokojný, čo ma zmiatlo, ale naposledy to všetko len hral a vrhol sa na mňa ako na svoju obeť. Veď vlastne, ja som jeho obeť. „Otoč sa ku mne,"nakázal mi. Zaváhala som, no pomaly som sa mu otočila tvárou. Tá jeho bola celá dobitá a fialová. Obzerala som si jeho modriny, no s rešpektom a nepozrela som sa mu ani raz do očí. „Dotkni sa ma,"povedal a moje oči sa rozšírili strachom. Nevedela som, kam tým mieri, ale opatrne som sa rukou dotkla jeho nahej hrude, ktorá sa pravidelne nadvihovala a klesala. „Nižšie,"zarvnel a zaklonil hlavu. S hrčou v hrdle a drevenou rukou som pomaly putovala nižšie, až k lemu boxeriek. Zavrnel a moje ruky sa pohli do jeho lona. Ak mal sex, či už dobrovoľný alebo nedobrovoľný zastaviť jeho zlé umysly, tak som bola ochotná urobiť čokoľvek, aby som ho uspokojila. „Urob ma ústami,"zašepkal rozkazom. Váhala som, ale už som bola ponížená viac, než dosť. Rukou som mu vybrala úd z boxeriek, odhrnula všetky vlasy nabok, naklonila sa nad ním a s veľkým odporom som ho nabrala do úst. Najradšej by som ho silno kusla, ale pravdepodobne by som bola mŕtva. Hlavou som sa pohybovala hore a dole a on vzdychal rozkošou, zatiaľ čo mne sa oči plnili slzami. Pomáhala som si rukou, aby som to všetko mala rýchlo zasebou, ale náhle zvolal, aby som prestala a sadla si na neho. Utrela som si ústa a obkročmo si na neho sadla. „Pobozkaj ma." Zarazilo ma to a zhnusilo zároveň, no urobila som to. Rýchlo a bezcitne a keď som sa chcela odtiahnúť, chytil ma za hlavu a nenásytne a surovo ma bozkával až sa mi zakusol do pier a kúsal ich, až kým nezacítil chuť mojej krvi. Potom ma prevrátil pod seba a vnikol do mňa bez ohľadu na moje bolesti. „Takto sa ti to páči? Aj on bol v tom taký dobrý?"