Dad or son? [H.S]

*34*

Harry's POV

„Shayla!"zvolal som, no nič som nepočul. „Shayla, si tam?"kričal som, ale stále nič. Otvoril som dvere auta a rozbehol som sa dnu. Teraz som nerozmýšľal. Išlo viac, než len o zmluvu. Shayle išlo o život. Bol som zmätený a zaskočený tým, ako sa dozvedel o Shaylinej identite. Mal som to čakať a mal som ísť s ňou. Dopekla! Som hlupák!
Vedel som, že hneď ako vojdem, budú sa ma snažiť zastreliť jeho muži. Ruku som mal stále pripravenú a čakal som už len, že niekoho podozrivého zazriem. Čas bol pre mňa drahý a aby som prežil, musel som byť rozvážny. Dva pokusy tu neplatili.
Musel som byť o krok vpred, takže hneď ako som zazrel muža, ktorý sa pokúsil siahnúť po zbrani, zastrelil som ho. Vypukol škandal a ľudia začali kričať a utekať preč. Obzrel som sa a napokon sa šprintom dostal do výťahu. Poschodie som stlačil snáď tisíckrát a aj tak zastavilo na úplne inom poschodí. Nastúpili dvaja muži.
Cítil som, ako mi po čele steká pot. Siahol som do vrecka a vytiahol odtiaľ gumičku. Všimol som si, že obaja majú zbraň na tej istej strane a ruku majú až priveľmi nízko. Zviazal som si vlasy do drdolu a znova treskotom stlačil poschodie.

„Problém?"ozval sa jeden z nich, vysoký takmer ako ja, brunet s veľkými rukami. Skôr, než som stihol otvoriť ústa, druhý plavovlasý ma hodil o stenu výťahu. Reagoval som na bruneta a kopol ho medzi nohy. Karma, odpusť. Plavovlasý ma držal pri stene a udrel ma do brucha. Nadvihlo ma a prisámbohu, že by som sa na ňho vygrcal, keby som sa neponáhľal. Dal som mu silnú hlavičku a kým sa on zosunul k zemi, siahol som po zbrani a urobil som mu dve červené bodky do hrude. Zabudol som na bruneta, ktorý ma napadol zo zadu. Mal som šťastie, že sa otvorili dvere a nešťastie, že brunet dopadol rovno na mňa. Začal ma mlátiť do tváre a pomaly som strácal vedomie, keď som zrazu počul výkrik. Trvalo mi, kým som si uvedomil, že to bola Shayla. Vzbudila vo mne novú silu. Kolenom som ho kopol zas tam, kde to bolí najviac a radšej som ani nemyslel na karmu. Bol som taký zľomyselný, že som si ani neuvedomoval, čo si tá potvora za to na mňa pripraví.
Využil som jeho slabosť a prevrátil ho na zem. Nemal som po ruke nič, tak som musel improvizovať. Zo stola, ktorý bol len meter od nás som rýchlo vzal vázu s kvetmi a rozbil mu ju o hlavu, a bolo po ňom. Povzdýchol som si a vstal som. Oprášil som si sako a rozbehol som rovno do tej izby, odkiaľ som počul jej nárek. V mysli som si pomaly plánoval, ako budem toho tupca mučiť. Vykopol som dvere a skoro som zinfarktoval. Vyštartoval som za ním ako blesk z jasného neba a začal ho mlátiť. Cítil som krv. Nemohol som sa zastaviť. Za ten pohľad, ktorý som mal dlho v mysli. Bez zastavenia moje päste lietali do jeho tváre. Videl som ho už riadne krvácať, ale ani to ma nezastavilo. Musel som si vybiť zlosť a Gary, Gary bol moje šťastné číslo, ako sa povie.
Nejakým spôsobom ma od seba odtlačil a ja som dopadol na zem. Zatočilo sa mi v hlave. Ten obraz..Shayla...
Zacítil som úkrutnú bolesť v bruchu. Kopol ma. Znova a znova, a niekoľkokrát po sebe. Zakňučal som od bolesti a práve v nej som našiel poslednú nádej. Napol som svaly v bruchu, – teda, ak tam nejaké mám – a odolal jeho špicatej topánke. Bolelo to, ale oveľa menej. Rýchlo som sa postavil a celé som to zakončil pravou päsťou. Spadol na zem ako vrece zemiakov a ja som bol rád, že som aj jeho nemusel kopnúť niekde, kde by to bolelo ešte viac než všetka tá moja bolesť.
Počul som vzlyky a neobvyklé, pokojné ticho. Otočil som sa a zas sa mi objavil ten obraz. Potriasol som hlavou a sadol si vedľa nej. Zakrývala si hruď kúskom látky a tvár mala zašpinenú rúžom a riasenkou. Vyzerala hrozne a zároveň stále tak nádherne. Bol som taký nahnevaný, samozrejme na seba. Ja som za to mohol. Ohrozil som naše životy, teda hlavne jej. Vyzliekol som si sako a zakryl ju ním. Vedel som si predstaviť, čo by sa stalo, ak by som neprišiel. Znova som potriasol hlavou a radšej sa prestal zaoberať, čo by. Obmotal som okolo nej ruky a tíšil ju.

„Som tu. Už je dobre."šepkal som jej do ucha. Privinul som si jej telíčko na hruď a hladkal ju po vlasoch. „Neboj sa. Už nikto ti neublíži, sľubujem."

Shayla's POV

Napodiv som sa z toho rýchlo spamätala. Popravde som to aj čakala, ale po tom, čo mi Gary povedal, bola som nahnevaná na Maxa. Veľmi sa mi nechcelo veriť všetkému, čo mi Gary povedal, ale aj tak som bola na pochybách. Skoro ma znásilnil nebyť Harryho. Statočného Harryho, ktorý ma pred ním zachránil. Ťažko sa mi pozeralo na Garyho a na tých ďalších, ako mrtvo ležia na zemi a ešte horšie bolo, že to bolo kvôli mne. Bolo to strašné, ale vďaka Harrymu som to zvládla. Polícia neprichádzala, čo bolo čudné, ale nechala som to tak. Túlila som sa k Harrymu a nechcela som sa od neho ani na minútu pohnúť. Mala som na sebe iba jeho sako a roztrhané šaty, a aj keď sme si sadli do auta, musela som ho držať za ruku. Len tak som bola v bezpečí, len pri ňom a nikom inom. Stal sa mojím terčom. Drvila som mu ruku, kým som si nevšimla rany na rukách.

„Harry!"zhíkla som prekvapene. „Musíme ísť do nemocnice! Veď ty krvácaš!"Venoval mi krátky pohľad a ja som si až teraz všimla, že mal natrnuté obočie a narazenú peru. Upokojujúco sa usmial a mne nešlo do hlavy, ako sa môže človek aj po tom všetkom usmiať a vyzerať tak nádherne.

„Sú to iba škrabance."potichu povedal s úsmevom. Natiahla som ruku k jeho tvári a skenovala mu tvár. „Shayla, ak si si nevšimla, tak ja šoférujem."informoval ma a ja som skonila hlavu a zakryla sa jeho sakom, ale ruku som mu nepustila.

„Aj tak si myslím, že by sme mali ísť do nemocnice."zamrmlala som.

„Dobre, ale vyšetria aj teba."videla som, ako sa striasol, dnes už po niekoľkí krát. Trošku som sa zapýrila.

„Harry, to nie je potrebné. On..on nič nestihol. Prišiel si včas."opatrne som mu pohladila ruku, aby sa upokojil. Jeho črty sa menili dosť rýchlo.

„Ale ak, ak by som neprišiel včas..."päsťou udrel do volantu a zhlboka sa nahnevane nadýchol.

„Harry, nič sa nestalo. Už na to zabudnime, dobre?"
Zamyslene hľadel dopredu až napokon prikývol.

„Nepovieme to Maxovi?"opýtala som sa.

„Radšej nie."odpovedal.

„...a dáme mu tú zmluvu?"opatrne som sa opýtala, pretože po tom, čo mi Gary povedal, som nemala chuť mu ju dať.

„Veď pre tú sprostú zmluvu sme tam boli, tak mu ju dáme alebo...povedal ti..."nedohovoril, pretože mu začal zvoniť mobil. Vyslobodil si ruku z mojej a zdvihol mobil. Ostala som ohrozená. Potrebovala som jeho ruku. Kým on telefonoval, otvorila som palubnú dosku a vybrala z nej autolekárničku. Z nej som vybrala dezinfekčný olej a tampóny. Keď dotelefonoval tváril sa akosi inak. Bol vyčerpaný, ale teraz aj šokovaný a niečo viac. Vzala som jeho ruku a pokožila si ju do lona. Tampón som namočila do olejčeka a opatrne som mu ho položila na krvavú ranu. Sykol a chcel si ruku pritiahnút k sebe, ale nedovolila som mu.

„Buď chlap, Harry."zasmiala som sa, ale on sa mračil. „Chceš sa o tom rozprávať?"opýtala som sa. Ani na mňa nepozrel len pokrútil hlavou.

„Nie."sykol a ja som mu radšej ošetrila ruku a na nič sa nepýtala. Obaja sme boli vyčerpaný a tak, keď som mu došetrila ruku, vzala som si ju do oboch rúk, priložila k hrudi ako vankúš a zaspala som na sedadle.

Ahoj..tak a som tu.. Máte nejaký názor alebo teóriu, čo sa stalo?

Peace and rolls