Dad or son? [H.S]

*25*

„Liam?"zopakovala som znova, keď na mňa hodnú chvíľu civel akoby som bola svätý obrázok. Nevedela som, či by bol dobrý nápad vpustiť ho dnu. Minulá návšteva nedopadla veľmi dobre a nerada by som zase počula Harryho krik.

„Ahoj Shayla."Na jeho tvári sa rozhostil úsmev, až pochybnosti z toho, že sa Liam do mňa buchol, skoro zmizli.

„Ahoj Liam."neisto som ho pozdravila a už som sa pripravovala, že tu Harry naletí a vynadá mu. Nechápem tomu. Liam bol jeho najlepší kamarát a teraz...

„Môžem ťa objať?"opýtal sa, lenže ja som si nebola istá, či by som mala súhlasiť, i keď nerobím nič zlé, ale viem, aký je Max žiarlivý.

„Je mi to ľúto."ľútostivo som sa usmiala a dodala: „Ale nie."
Sklopil zrak ku svojím kotníkovým, štýlovo-bielym botaskám a jemne, súhlasne prikývol. Naraz zdvihol hlavu a zadíval sa na mňa.

„Môžem sa s tebou porozprávať?"Jeho oči žiarili hnedou lesklou farbou a ja som spochybňovala svoje odmietnutie. Možno by som si ho mala vypočuť.

„Ja neviem, či to je dobrý nápad."pochybovačne som sa obzrela, či neuvidím nejakú hlavu utekať po schodoch, ale ako naschvál bolo všade ticho.

„Bude to len chvíľka."Napokon ma jeho nevinný úsmev, presvedčil. Vpustila som ho dnu a rýchlim krokom kráčala do obývačky, aby sme mali aspoň malé súkromie. Založila som si ruky na hrudi a otočila sa k nemu čelom. Stál predomnou ako v kŕči, ani nemrkol a ani sa nepohol.

„Liam, prosím, poponáhľaj sa trošku."Prikývol a usmial sa od ucha k uchu.

„Bojíš sa o mňa alebo o seba?"opýtal sa, ale ani nepočkal na odpoveď a hneď pokračoval: „To je jedno."mávol rukou a znova stíchol. Čakala som, že mi povie niečo zmysluplné, čo budem môcť obhájiť, ale namiesto toho predomnou stál bez pohybu a len na mňa upieral svoje lesklé očiská.

„Ako sa máš?"opýtal sa po chvíli a celú si ma obzrel.

„Celkom fajn, ale na to tu nie si, však?"

„Nie, ale je pre mňa ľahšie začínať rozhovor banálnymi otázkami."jemne sa usmial a napokon odvrátil zrak. „A Harry?"

„Myslím, že dobre."prívetivo som sa usmiala a pre uľahčenie, som si sadla do malého kresielka.

„Som rád, že sa má dobre a podľa tvojho úsmevu je zrejmé, že už nie je taký drzoš."tiež sa usmial. Prikývla som a ešte viac sa usmiala.

„Takýto je náš Harry. Najprv je drzý ako mulica a potom je z neho ozajstný muž. Je to dobrý chlapec a vždy som ho mal rád ako brata a vlastne mi ho aj nahrádzal, kedže som ho počas večerných vychádzok sprevádzal a dával pozor. Hovorím ako teplý brat, ale je to tak. To kučeravé kinder vajce mi prirástlo k srdcu, už len, keď povedal svoj knock-knock vtip. Za to ho mimochodom neznášam a nikdy mu nedovoľ hovoriť vtipy."varovne nadvihol prst, ale pri každom slove sa usmieval. Nevedela som, kam tým mieri, ale rada som počúvala, ako rozpráva o Harrym. „Ale pre Harryho tu nie som, kedže ma už načisto odpísal."

„Prečo?"Hneď som podskočila na mieste a opýtala sa. Zaujímal ma dôvod, prečo tu nevidím Liama a vždy hladného Nialla. Síce mi Harry pri poslednej hádke povedal, prečo tu nesmie Liam chodiť, a to som bola dôvod ja, ale brala som to ako výplod jeho zlosti a vôbec som jeho slová nebrala do úvahy.

„Nechcem ti klamať, ako to robia všetci okolo teba."rázne prehovoril s očami zabodnutými do mňa. Klamať ako všetci okolo mňa? Čo to má byť? Ruky si pošúchal o modré dzínsy a pokračoval: „Naše priateľstvo už nie je priateľstvo kvôli žene, do ktorej som sa zamiloval, omylom. Tak veľmi mi pripomína dievča, ktoré som miloval viac než seba, až do dňa, kým mi ju nevzali."Pri pohľade na ňho sa mi zdalo, že sa mu leskli oči slzami. Liam bol silný, nerozplakal by sa, ale mňa by viac zaujímalo, prečo mi to všetko hovorí. Mlčala som a čakala, že bude hovoriť on, aby som mu nemusela klásť otázky.