Dad or son? [H.S]

*16*

Harry's POV

Všetko naokolo mi liezlo na nervy. Chcel som odtiaľto vypadnúť. Ďaleko preč, kde nebude môj otec, Shayla a tento skurvený dom. Keby som naozaj chcel, vypadol by som odtiaľ a už by ma nikto nikdy nevidel, ale mám pocit, že ma tu ešte niečo drží. Niečo silné, čo mi nedovolí nič iné, len nad odchodom iba premýšľať.

„Potom požiadaj Máriu, aby mi to USB dala do kancelárie."až hlas môjho otca ma vytrhol z rozmýšľania. Pozrel som sa na ňho v odraze zrkadla a mal som, čo robiť, aby som svoje nervy držal na úzde. Už zas ma chce zatiahnúť do svojich špinavostí.

„Požiadaj si ju sám. Mňa do tých špinavostí nezaťahuj."povedal som vyrovnaným hlasom a odvrátil zrak. Nechcem sa na ňho pozerať a obzvlášť, keď každý hovorí, ako veľmi sa na seba podobáme.

„Ja mám prácu, Harry. Zajtra ráno, nech mám to USB na stole."povedal a zabuchol za sebou dvere. Napravil som si košeľu a vyšiel z izby. Dnešný deň sa utopím v nude. Predchádzal som popri otcovej kancelárií a pootvorené dvere so známymi hlasmi premohli moju zvedavosť. Potlačil som dvere zlatou kľúčkou a nechápavo som zazrel na otcových poskokov.

„Zdravím, Harry."pozdravil sa mi jeden z nich a podal mi ruku na pozdrav, ktorú som pohŕdavo ignoroval. Volal sa tuším, že Jason. Myslím, že áno, pamätám si jeho slizký ksicht.

„Čo tu robíte?"s pracovitými nervami som vyslovil tú poondiatu otázku cez zuby. Presne som vedel, že tu nie sú pre nič za nič.

„Kľud, máme prácičku."usmial sa primitívnym úsmevom a ďalší otcov poskok si vložil do úst cigaretu a chcel si ju zapáliť, lenže to netušil s kým má dočinenia. Hnev sa vo mne len hromadil a ja som ho nevedel zastaviť, pretože rástol neuveriteľnou rýchlosťou. Vytrhol som mu cigaretu z úst a hodil mu ju do tváre.

„Tu sa nefajčí."tvrdo som mu povedal a späť sa venoval Jasonovi. „Akú prácičku?! O čom to hovoríš?!"

„Ocko sa ti nezdôveril?"ten jeho primitívny úsmev mi dodával väčšiu silu do mojej pravice. Čím väčší úsmev, tým viac sily do mojej pravačky. Okey, Jason, len sa usmievaj.

„Hovor!"naštvane som skríkol a zaťal päste. Fakt ma všetko to otcovo svinstvo pripravuje o trpezlivosť.

„Kľud, Harold...Tvoj otec nás požiadal o to, aby sme vykradli kvetinárstvo."

„Čo?! Nechápem."nedávalo to zmysel. Mal som z toho peknú motanicu, lenže to som zabudol, že môj otec je nepredvídateľný.

„Opýtaj sa svojho otca, vraj máme vziať iba peniaze a odísť."uškrnul sa a svojím priblblým ksichtom a spustil sa na gauč vedľa ďalších dementov.

„Prečo práve kvetinárstvo?"opýtal som sa potichu. Viac menej sám seba.

„Hovoril niečo o nejakej Shayle, že nie je spokojná s vašími prachmy."snažil som sa ignorovať jeho tón a spôsob, akým to povedal a poskladal som si jednotlivé časti dokopy. Včera som počul niečo o kvetinárstve. Shayla si ho chcela otvoriť.... Panebože..

„Oh, Harry, už odchádzame, tak nezabudni na to USB."počul som ten hlas. Ten, ktorý by som už nikdy v život nechcel počuť. Pomaly som svoj pohľad premiestnil na neho. Stál vo dverách ako ten najväčší pán a pritom bol len obyčaný úbožiak.

„Čo si to ty za človeka, otec?!"áno, kričal som na otca, i keď sa vo mne ešte ten malý rešpekt ukrýval. Urobil pár krokov ku mne s nadvihnutým obočím.

„Nekrič a nemiešaj sa do toho."precedil pomedzi zuby a jeho oči vo mne prebudili nenávisť voči jeho osobe.

„Ako to môžeš urobiť?! Si chorý, chorý človek!"skríkol som a jeho poskoci sa po jeho malom geste stratili za dvere. Priblížil sa ku mne pomalými krokmi a s malým hrozivým úškrnom, ktorý aj mne miestami naháňal strach. Prečo to len Shayla nevidí?