Dad or son? [H.S]

*19*

Celú noc som nedokázala zažmúriť oka. Bála som sa, že sa vráti aj napriek policajtom pred domom a aj napriek Maxovi, ktorý ma celú noc pevne objímal a dodával mi bezpečnosť, ktorú som nedokázala prijať kvôli tomu veľkému strachu. Možno by som sa ani domov nevrátila, keby ma nenašli policajti a nedovliekli domov. Nepovedala som im ani slovo, i keď sa ma najmenej miliónkrát pýtali, čo sa stalo. Ani s Maxom som o tom nehovorila. Včera nie, nebola som na to pripravená, ale ani dnes sa na to nijak veľmi necítim. Keď sa Max zobudil, tvárila som sa, že ešte spím. Nikomu by sa hneď z rána nechcelo vysvetľovať, čo sa za strašnú udalosť včera stalo. Ostala som v posteli sama. Prevracala som sa zboka na bok, a tak ako aj celú noc, tak aj ráno som sa snažila tie hrozné spomienky vytlačiť zo svojej mysľe von. Nič hrozné sa predsa nestalo. Nie, vôbec, len ťa prepadli. Ozvalo sa moje podvedomie. Dobre, nemala by som to brať tragicky. Veď takýchto prepadnutí sa v meste stáva za deň každú chvíľu. Odhodlane, brať tú udalosť športovo, som sa posadila na kraj postele a vydýchla si. Len dýchaj. Opakovala som si dookola. Postavila som sa z postele a išla do kúpeľne, kde som narazila na svoj odraz. Vyzerala som celkom normálne, až na tie kruhy pod očami. Urobila som si hygienu, obliekla sa, ako každé ráno a išla dole do kuchyne, kde na mňa Harry s Maxom zazerali ako na obrázok.

„Dobré ránko, zlatko."usmial sa na mňa a svojou rukou obkolesil moju chrbticu ako keby som bola invalid.

„Dobré ráno."prehovorila som s neutrálnym výrazom a Maxovou pomocou som si sadla za stôl. Harry sa mi vyhýbal očným kontaktom zatiaľ čo Max ma obskakoval ako ozajstného invalida.

„Čo si dáš, láska?"opýtal sa sladkým tónom, ale zatiaľ nedokázal pohladiť moje vnútro tak ako kedysi. Niečo vyselo vo vzduchu, niečo zlé, čoho som sa nechcela dotknúť ani len vidieť či počuť. „Ham and eggs alebo mňa?"Pozrela som sa na Maxa, ktorý sa na mňa žiarivo usmieval. Usmiala som sa, ale nie tak úprimne a milo, ako mi bolo zvykom. Ešte stále som tých mužov mala pred očami.

„Oboje."oči som presmerovala na Harryho, ktorý si medzi tým odkašľal a stále s uhýbajúcim pohľadom sa postavil.

„Ja pôjdem..ahm..hore..do izby."Jeho správanie mi bolo čudné a ja som preklínala všetko, čo som si všímala, pretože som z toho mala väčšiu traumu. Max si ho ani nevšímol, lebo Harry odišiel ako víchor.

„Tu máš. Pre moju najväčšiu lásku."vtísol mi mľaskavý bozk na líce a predložil predomňa ham and eggs v tvare srdca. Bez toho tranzu, v ktorom som sa stále nachádzala, by som sa nad tým hodnú chvíľu rozplývala, ale teraz nie. Jednoducho som začala jesť.

„Sú tu ešte policajti?"opýtala som sa prežúvajúc kus šunky. Max svoje zelené oči presmeroval na mňa a upokojujúco sa usmial.

„Nie,"svoju teplú dlaň položil na tú moju a jemne ju hladil. „Poslal som ich preč. Už sa nemusíš báť."teraz jeho ruka pohladila moje líco a úsmevom mi hypnotizoval oči, ktoré silou mocou chceli uveriť jeho poslednej vete.

„Škoda. Mohla som si ušetriť cestu."povedala som a sledovala jeho tvár meniacu na nechápavú.
„Ušetriť cestu? Na čo by si chodila na policajnú stanicu?"Do úst som si vložila kúsok vajíčka, ktoré som zapila džúsom a nakoniec sa na ňho pozrela.

„Chcem podať trestné oznámenie."vyrovnane som povedala a on iba mlčal. „Zajtra tam pôjdem."dodala som.

„Zlatko, ale na čo? Veď tí, čo ťa prepadli, ti nič neurobili, len ti vzali peniaze."

„Viem, ale kvôli tomu sa predsa nevzdám svojho sna. Keď budú za mrežami, budem sa cítiť pokojnešie."Niečo mi tu, ale nesedelo. „Počkať?! Odkiaľ vieš, že ma prepadli? Nikomu som o tom nepovedala."