Dad or son? [H.S]

*18*

Au, moja hlava. Zobudila som sa na bolesť hlavy. Rozlepila som oči a videla dve čokoládové kukadlá, ktoré ma donútili vykríknuť. Položil mi ruku na ústa, a keď sa mi pred očami mihlo zopár spomienok s touto osobou, upokojila som sa.

„Čo-čo tu robíš?"koktavo som prehovorila, pretože moja hlava to nezvládala.

„Ostal som tu, pretože som sa bál, že sa nezobudíš."jemne sa usmial a odvrátil zrak. Snažila som sa na niečo spomenúť, ale pamätala som si iba tanec s Liamom, svoj hnev, ktorý som si vybila na Harryho a pád zo schodov. Čudné. Po páde zo schodov by ma malo bolieť celé telo, ale bolela ma iba hlava. Au.

„Ja.."zamyslene som si prešla po vlasoch, a keď som našla správne slová, pozrela som sa na Liama a spustila: „Spadla som zo schodov, ako to, že ma nič nebolí?"Ruku som zložila k telu a až teraz som si všimla obviazané zápästie. Ani to veľmi nebolelo. Bože, už pomaly blúznim, keď si nepamätám ďalšiu noc, len pocity a malé okamihy.

„Nespadla si."venoval mi žiarivý úsmev a pohladil ma po dlani. Pozrela som sa na jeho ruku na tej mojej, a keď si všimol ako sa pozerám, stiahol ju hneď k sebe.

„Ale ja si pamätám, že som padala zo schodov."zmätene som skrčila obočie a posadila sa zapierajúc ruky do vankúšov. Nebol tu ani Max, len prázdna polovica postele, zmätená ja a čokoládový Liam.

„Asi sa ti to len zdalo."upokojujúco sa usmial, ale mne to aj tak nedávalo zmysel.

„Tak potom, čo mám s rukou?"nadvihla som ruku pred jeho oči, aby videl, že ju mám obviazanú. Druhou rukou som si potlačila zápästie a zabolelo to, len trošku.

„Ty si to nepamätáš?"opýtal sa s malým úsmevom, ktorý mi naznačil, že o nič vážne nešlo. Pokrútila som hlavou ako odpoveď.

„Udrela si sa."Natiahol sa po niečo rukou, zatiaľ čo ja som si masírovala boľavé spánky. „Napi sa, bude ti lepšie."podal mi vodu, ktorej som sa vďačne napila.

„Stále to nechápem."rozhodila som rukami a tvár si skryla do dlaní. Jasne som sa videla, ako padám zo schodov. „Spomínam si, že som z tých schodov naozaj spadla."zúfalo som si povzdýchla a ruky založila v lone.

„Nespadla si. Harry ťa zachytil."Pozrela som sa do jeho očí a vyzeralo to, že hovorí pravdu. Ohh, Harry!

„Harry!"vykríkla som a odkryla sa. „Kde je Harry?!"opýtala som sa spúšťajúc nohy na zem.

„On je asi v izbe."mykol plecom a postavil sa. „Ty si len ľahni, ja po ňho pôjdem, ak chceš."

„Nie, pôjdem za ním ja."Postavila som sa a rýchlim tempom vyšla z izby a zaklopala na jeho dvere. Liam ma nasledoval.

„Áno?"tlmený zvuk a nasledné otvorenie dverí, ktoré ma ovialo jeho vôňou, že som najpv stála ako soľný stĺp, kým som sa zobudila z jeho vône.

„Čo tu chceš?!"vybehol na mňa a vystrčil hlavu z dverí von. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla, pretože bolesť hlavy sa vracala.

„Harry,"oslovila som ho s ľútostivým tónom.

„Presne tak sa volám."Nadvihol hlavu, aby videl cezomňa na Liama. „Ideš dnu alebo tam budeš stáť s ňou?"

„Prosím, Harry, vypočuj ma."zaprosila som a spojila ruky pri hrudi akoby som sa išla podliť. Bolo pre mňa dôležité, aby ma vypočul.

„Počúvam."nezaujato si zívol a so spustenými očami ma sledoval. Nereagovala som na jeho správanie a spustila: „Včera som sa k tebe nesprávala najlepšie, pretože mi praskli nervy. Naozaj neviem, čo to do mňa vošlo, ale v každom prípade sa ti chcem za moje hnusné správanie ospravedlniť. Prepáč mi, ja sa vždy snažím s tebou vychádzať a.."