Dad or son? [H.S]

*45*

„To je vylúčené,"pokrútila som hlavou a naďalej sa utápala v Harryho príjemnom náručí. „Ak by nás našiel, zabil by nás."

„Naplánovali by sme to a poznám niekoho, kto by nám pomohol,"pohladil ma po malej jazvičke na ramene a vdýchol česrtvú vôňu mojich vlasov.

„Liam?"

„Er, ešte raz..."

„Ja viem, že nieje mŕtvy. Nechcem ho ohroziť. Max by ho už naozaj zabil a Liam by už znova nemal také šťastie." Jeho prítomnosť ma upokojovala, i keď som sa veľmi bála, že nás Max takto prichytí, no bolo mi priveľmi príjemne, aby som sa z Harryho zovretia vymámila a vystúpila zo sprchovacieho kúta.

„Ako si sa to dozvedela? Kedy ti to stihol povedať?"nechápavo vyzvedal.

„Po...no, po tej našej noci som sa potrebovala vyvetrať a tak som išla na jeho hrob. Kým som vyplakávala, on si ku mne prisadol."

„To je ale debil,"zasmial sa. „S Liamom sme sa už o tom stihli zhovárať a veľmi rád by nám pomohol. Len si predstav Shayla, ty a nový život. Začala by si odznova, sama, ďaleko, bez strachu, neohrozená."

„Sama?" Samoty som sa bála viac, než smrti a on ma práve volal k môjmu strachu. Samota by ma ničila pomaly a oveľa viac bolestivejšie, než Max. Žiť na inom mieste by bolo oveľa lepšie, než toto peklo, ale čo je to život bez lásky a opory? To nieje život a moja povaha by to nezvládla.

„Áno, sama. Tak to predsa chceš. Nechceš, aby som ťa miloval a ty ma....ani len nechceš,"zatiahol zarmútene a trošku vyčítavo, až jeho jemné dotyky ochladli.

„Chcem!"vyhŕkla som bez rozmýšľania. „Teda,"sklopila som hlavu k mláke pod nohami, „ty vieš, že mi na tebe záleží, že po tebe túžim a že ťa mám rada.."

„Ale nemiluješ ma, Shayla a v tom je rozdiel. Ja dobre viem, že srdce si vyberá a niekedy veľmi nesprávne."

„Ale to neznamená, že by som s tebou nechcela žiť, teda ak by si chcel."

„Jasné, že by som chcel,"hruď sa mu natriasla šťastným smiechom, ale v momente mu klesla do kúta ako smutný kvet. „Ale nedokázal by som byť s tebou v pocite, že ty mňa nemiluješ a trpíš ma len preto, že nechceš byť sama a nesnaž sa ma presvedčiť, že to tak nieje." Myslela som si, že ma Harry pozná, ale nevedela som, že som pre ňho až taká otvorená kniha.
Mlčala som, pretože som nemala, čo povedať. Z jednej strany mal pravdu a z druhej...vlastne tiež. „Prečo sme to vlastne začali riešiť, keď ani odísť nechceš a ani by si neodišla, kvôli nemu, však?"
Znova mal pravdu. „Vieš, že ťa to tu všetko zabije a že sa vlastne sama staviaš smrti, ale je ti to jedno, však? Si sebecká,"odrazu ma pustil a ja som sa zapotácala a skoro spadla, keby ma nezachytil. Otočila som sa k nemu tvárou tvár a bolo mi jedno, že som pred ním nahá. Zažila som aj horšie poníženie.

„Prepáč, Harry,"jedine to som mu mohla na to všetko povedať a len nemotorne si zakryla hruď.

„Tvoje prepáč mi nestačí,"zatváril sa zarmútene a otočil sa na odchod, keď sa znova otočil, akoby ho tu niečo držalo. „Chcem len vedieť jednu vec alebo skôr jediný zdravý dôvod, prečo nechceš od neho odísť."

„Jednak má môj život v hrsti, jednak sa bojím, že ak by nás našiel, zabil by nás oboch a navyše, ak by sa dozvedel, že my dvaja..."odmlčala som sa.

„Dám krk na to, že si mi povedala len časť. Prečo sa brániš vysloviť to, že ho miluješ?"

„Prečo to stále len komplikuješ?"opýtala som sa pod náporom bolesti a obmotala si okolo tela uterák. „Nemôžem jednoducho vyletieť z okna. Nieje to také jednoduché a vieš, čo by som rozpútala, keby som s tebou utiekla? Max by sa nezastavil, kým by nás nenašiel a ja nechcem žiť v strachu. Radšej budem tu, s ním, znášať ho a ty by si sa mal tváriť, že sa nič nedeje."