Dad or son? [H.S]

*43*

Nasledujúce dni som bola mimo sveta. Nevnímala som nič okolo seba. Bola som ponorená do liečenia bolesti a rán. Úľava neprichádzala ani po niekoľkých dňoch. Stále to bolelo, najviac na srdci.
Spávala som na boľavom bruchu úplne na kraji postele. Keď som sa niekdy zobudila a bola som blízko Maxa, okamžite som sa presunula na kraj. Bála som sa totiž, že urobím náhodou niečo, čo nebude chcieť a zase ma zbije na smrť. Málokedy som ho videla doma, ale to asi preto, že som stále ležala a spala. Niekedy som sa však zobudila a dívala sa na Maxovu tvár v mesačnom svite. Nevedela som ho pochopiť. Spal tak sladko, tak zamyslene, tak sústredene, tak krásne, tak zasnene, že nikdy by som si nepomyslela, že by bol schopný niekoho zabiť. A zrazu sa dozviem, že je stelesnené zlo, ktoré dokáže nie len udrieť, či zbiť, ale aj zabíjať. Po každé mi vyšla slza a bolo mi ho ľúto. Chcela som mu ponúknuť pomoc, ale bála som sa. Bála som sa v jeho prítomnosti dýchať a nie to ešte niečo povedať. Keď spal mala som možnosť vidieť starého Maxa. Toho krásneho muža, ktorý ma miloval, ale hneď ako zvonil budík a Max otvoril oči, zmenil sa na samotného Satana. Každé ráno som sa tvárila, že spím a pritom som napäto načúvala jeho pohybu, či prudkého vzdychu. Každé ráno sa budil s nervóznym vrčaním a mrmlaním nadávok, čo ma utvrdilo, že ak by som bola hore, asi by som nedopadla dobre.
Kedže ma rany na chrbte a na hrudi boleli, nedráždila som svoje telo a ležala v posteli utopená v myšlienkach. Maria mi vždy starostlivo priniesla raňajky, obed, či tabletky proti bolesti, keď už bola bolesť neznesiteľná.
Raz ráno, keď sa Max chystal do práce prišla Maria – pravdepodobne mi dať tabletky proti bolesti, pretože stále som ich potrebovala, čím ďalej tým viac – a nechtiac som si vypočula ich rozhovor.
Maria si sadla na kraj postele vedľa mňa a nežne mi odhrnula vlasy z tváre.

„Nabudúce sa kontroluj,"ľadovo sa k nemu prihovorila. Čakala som, že vybuchne, alebo že sa rozkričí, ale nie. Nervózne sa niekoľkokrát nadýchol akoby sa pred ňou snažil udržať na úzde.

„Nestaraj sa,"odsekol bez záujmu.

„Maximilián,"tentoraz som v jej nežnom hlase pocítila obrovskú ľútosť. „Veď ty vieš, aká je."

„O čom to točíš? Ja mám brať ohľad na to, aká je? Podviedla ma a ak si dobre spomínam, mal som ju za to zabiť, ale ja si toho grázla nájdem,"bezcitne odfrkol a počula som jeho pomalé kroky. Pri jeho posledných slovách som sa nepríjemne zachvela a Marií po tele prešla triaška tiež, akoby vedela, že som vlastne prežila noc s Harrym.

„Od začiatku si vedel, že si na krk berieš ďalšie dieťa." Nežne ma pohladila po líci, na čo som sa zachvela, tentokrát príjemne.

„Práve preto ma má počúvať, ale ona nie! Nepočúva a odvráva. Doteraz som jej všetko toleroval, ale zlaté časy už skončili." Uvedomila som si, že toto je môj začiatok konca. Znel tak odhodlane urobiť všetko tak, ako chce on, že by mu to nikto nedokázal zakázať alebo presvedčiť ho, aby to nerobil.

„Harry ťa nikdy nepočúval a toleruješ mu to doteraz. Ona bude robiť to isté. Nebude ťa počúvať aj keď sa ťa bojí. Pôjde si pevne za svojím a vždy bude hľadať spôsob, ako ťa nepočúvnuť."

„S tým nech sa rozlúči, pretože ja ju budem potrebovať. Čaká ju toľko práce, preto ju musíš dať do poriadku." Srdce mi vyskočilo do hrdla a premáhala som sa nevydať zo seba vzlyk. Nechcela som pre ňho robiť nič zlé, chcela som mu len pomôcť. Naposledy to dopadlo tak, že Harry musel všetkých odstaviť.

„Ona to nezvládne, Max. Veľmi dobre vieš, že nie je ako ty a už vôbec nie je ako Anne. Nezvládne toho toľko. Veď už teraz si ju skoro úplne zničil!" Udivovalo ma, že Maria za mňa bojuje aj to, že sa o mňa stará, veď ma ani poriadne nepoznala.