Dad or son? [H.S]

*10*

Harry's POV

„Čo odomňa teraz chceš?"flustrovane som si prehrabol vlasy a pozrel sa do jej prefíkaných, modrých očí. Videl som ako sa snaží vyzerať nevinne a bezmocne, ale vôbec sa jej nedarilo. Prahla po peniazoch ako každá,...ako Shayla. Neverím ženám a nikdy nebudem. (Nikdy nehovor nikdy, Harry)

„Myslíš, že som to chcela??"vyčítavo na mňa zazrela a môj pohľad bol nútený ju schladiť. „Pozri Harry, nechcem od teba veľa. Chcem len, aby si sa o mňa postaral."blond vlasy si prehodila na bok a znova sa snažila nevyzerať namyslene. Škoda, že sa jej to nepodarilo.

„Nechceš veľa?! Ja mám obetovať celý život len preto, že si povedala 'chcem cítiť teba a nie gumu'? Nie Taylor, pre mňa to bola len jedna noc a užila si si ty a aj ja."oprel som sa o operadlo stoličky a poobzeral sa po okolí, či nás niekto nepočul.

„Tak mi povedz! Čo mám robiť?!"videl som ako jej po líci stiekla slza, ktorá ale aj tak mojím srdcom nepohla. Jedno moje ja chápalo ako sa Taylor cíti. Išlo o jej budúcnosť, ktorú som mal ja v hrsti. Nachvíľku som sa zamyslel a hľadel cez sklo, kde ľudia prechádzali okolo a náhlili sa akoby nič nestíhali. Čas je vzácny-vravievala mi mama-, ale len ty sám musíš vedieť komu ho predáš a za akú cenu. Postavil som sa a kávu si vzal medzi prsty. Nemalo cenu to riešiť.

„Pôjdeš na potrat. Neboj sa, všetko zaplatím."bez známky citu som jej povedal a odišiel von dvermi do tej veľkej zimy. Potuloval som sa ulicami zasypanými snehom a rozmýšľal som. Zamýšľal som sa nad otcom, či sa naozaj zmenil kvôli Shayle alebo to len predstiera, aby znova zrealizoval svoje pokrytetsvá. Úprimne svojho otca v láske nemám. Cítim k nemu nútený rešpekt a nič viac. Premýšľal som, že by som sa k Shayle mohol predsa len správať trošku milšie. Myslím, že po tom našom novoročnom objatí sa vo mne niečo pohlo. Možno ľútosť. Nad čím to premýšľam? Mal by som riešiť problém, ktorý mám s Taylor. Ďalší problém je, že peniaze potrebujem od otca. Pochybujem, že Taylor je typ ženy, ktorá by sa o svoje dieťa starala a mimochodom ani ja niesom pripravený na dieťa. Domov som sa vrátil presne na večeru. Za stolom už sedeli obaja. Rozhodoval som sa, či vyložím karty na stôl teraz alebo potom v súkromí s otcom.

„Kde si bol, Harry?"otec somnou nadviazal očný kontakt a jeho úsmev bol obdivuhodný herecký výkon.

„Von."jednoducho som odpovedal a venoval sa jedlu, ale vôbec sa mi to nedarilo, kedže moje oči stále utekali k Shayle.

„S kým?"znova sa opýtal a dožadoval sa odpovede. Až teraz som mu venoval pohľad, ktorým by som najradšej vymazal našu minulosť.

„Sám..Otec rád by som sa s tebou po večeri porozprával."povedal som a uhol pohľadom do taniera, pretože som zacítil jej srnčie oči, ktorých lesk mi strašne bil do očí. Ten otcov pohľad... Bol som presvečený, že ešte teraz zo mňa vytiahne, o čo ide.

„Prečo po večeri? Ak si teraz začal tak to aj dokonči."čo som povedal?!

„Ale otec, chcem sa o tom s tebou porozprávať medzi štyrmi očami."očami som poukázal na Shaylu a veľmi jasne som jej dal najavo, že by som nechcel, aby počula moje osobné veci. Zrejme to jej múdra hlavička pochopila, kedže sa postavila.

„Tak ja vás nechám, aby ste sa mohli porozprávať."obom nám venovala úsmev, nie taký aký som čakal. Taký milý a ochotný.

„Nie láska, len si sadni. Harry to povie nám obom, svojím rodičom."tak veľmi ma hneval svojím postojom, tým ako si navráva, že Shayla je rovnako stará ako on, že je rovnaká ako on a hlavne, že si myslí, že ich ju beriem ako za...panebože ja to radšej ani nevyslovím. Vo všetkom sa ten človek mýlil. Bolo by zbytočné protestovať, aj tak by ma nejakým spôsobom donútil hovoriť pred ňou. To je až tak veľmi zaslepený láskou?