Dad or son? [H.S]

Epilóg

„Calla,"oslovil som ju opatrne.

„Áno oci?"

„Čo to robíš?"

„Vieš, ako mamka hovorí, že sa do ničoho nezmestí." Prikývol som a prisadol som si k nej zisťujúc, aké šibalstvo si pre nás Calla zase pripravila. „A ja som sa rozhodla, že jej to uľahčím, aby nebola smutná, že je tuč... teda ovalnejšia a zo svojich vecí jej idem ušiť velikánske šaty, ktoré bude môcť nosiť navždy,"hrdo vypla hruď a usmiala sa presne, ako to vždy robí jej mama.

„Ale mamka nieje tučná a ani oválna. Ona vo svojom brušku nosí ďalšieho malého človiečika."

„Asi až taký malý nie je."

„Calla, nemusíš jej ušiť velikánske šaty. Podľa mňa je krásna vždy a neviem, či by bola nadšená, keby si jej ušila šaty zo svojich vecí. Čo budeš potom nosiť ty?"

„Asi máš pravdu. Potrebujem nové oblečenie. Kedy pôjdeme na nákup?"očká sa jej rozžiarili a za to by som nič nevymenil. Tie hnedastozelené oči, ktoré ma robia šťastným každý deň, patria mojej dcére, kúsku zo mňa, mojej malej princeznej Calle.

„Uhm,"neisto som sa poškrabkal po brade.

„Harry?"ozval sa panický výkrik z vedľajšej izby. Vyskočil som na nohy a s Callou v pätách sa rozbehol do spálne.

„Áno?"

Vo dverách stála láska môjho života. Shayla. Držala si vypuklé bruško a pozerala si pod nohy. Zbadal som pod ňou mláčku a zakrútilo sa mi v hlave.

„Odtiekla mi plodová voda,"povedala s úsmevom cez slzy.

„Keď sa mamka pociká, tak sa nehnevaš, oci, ale keď to urobím ja, hneď som najhoršia,"Calla si urazene dupla nohou.

„Calla, mamka bude rodiť,"nahlas som preglgol a vedel som, čo ma bude čakať. Opatrne som Shaylu vzal do auta a spolu s jej výkrikmi bolesti sme sa vybrali do nemocnice.

Po celom svojom živote nastali roky, ktoré som šťastne žil a každý deň som sa čoraz viac tešil zobudiť sa. Často som rozmýšľal, čo by sa stalo, keby Liam včas nevtrhol do domu a nevystrelil na Maxa. Bez Shayli by som nemohol žiť a uvedomujem si to postupom času čoraz viac. Tento život s ňou by som nevymenil za nič. Po otcovej smrti sme všetci šťastní bez obáv a strachu. Liam, človek, ktorému budem zaviazaný do konca života, sa vydal na cestu okolo sveta, čo ma teší, ale aj nie. Vždy bol ten, kto na mňa dával pozor a hoci to teraz nepotrebujem, chýba mi ako najlepší kamoš. S Louisom sme sa za tie roky veľmi zblížili. Na svadbe sme mu so Shaylou svedčili a sľúbili sme si, že keď príde tá správna chvíľa, vezmeme sa aj my. Elizabeth, moja babka, ako som sa údajne po otcovej smrti dozvedel, býva s nami a tvorí s nami rodinu. Lepší koniec som si priať nemohol. Mám všetko po čom som túžil. Mám rodinu, ktorú milujem a predovšetkým Shaylu, ktorá svoje postavenie a myslenie zmenila. Pamätám si, keď mi prvýkrát povedala, že ma miluje. Keď ju otec chcel zabiť, sama omdlela a keď sa zobudila v nemocnici, ihneď ma schmatla a nechcela ma pustiť. Vypustila tie dve najkrajšie slová a v tom momente sa zo mňa stal dospelý muž.

„Shayla?"otočil som sa k nej dozadu, lebo sa mi zdalo, že je príliš dlho ticho.

„Pšt,"ozvala sa nemiesto nej Calla. „Neprivolávaj bolesti,"držala svoju mamku za rúčku a usilovne zhlboka dýchala za ňu.

„To je v poriadku. Čo je, Harry?"spýtavo sa zapozerala na mňa do spätného zrkadla. Pri tom, ako vyčerpane vyzerala, mi zovrelo srdce a pocítil som, že je čas.

„Vydáš sa za mňa?"
Žmurkala na mňa a pomaly sa jej na tvári jasil úsmev.

„Áááááaáánoooooooo,"zakričala v bolestiach.