Dad or son? [H.S]

*7*

„Prepáčte, ale pán Styles nepríjma návštevy."oslovila ma mladá žena za písacím stolom. Na nose mala čierne okuliare a vlasy zopnuté do copu. Vyžarovala milo, ale jej hlas bol nadmieru drzý. Udržala som pokoj a mierne naštvane sa na ňu pozrela.

„Som Shayla Styles."povedala som a vykročila vpred. Od jeho kancelárie ma delili len tri kroky, ktoré som už chcela mať za sebou.

„Pokiaľ viem, tak pán Styles nemá dcéru."znova na mňa prehovorila, no očosi drsnejším hlasom, ktorý ma iritoval. Nie som často taká namosúrená, ale Max ma vedel poriadne naštvať, no teraz ponížil aj moju osobu. Táto slesčinka mi len viac pridávadala nerv.

„Slečna mohli by ste ma prestať držiavať a ja by som mohla ísť pokojne za svojím manželom?!"opýtala som sa a sledovala jej šokovanú tvár. Napravila si okuliare a prestala na mňa čumieť.

„Najprv vás musím ohlásiť."takmer šepla od šoku. Hnev vo mne sa množil a už som jej mala plné zuby.

„Serem vám na ohlásenie! Je to môj manžel!"s hnevom, ktorý som už nedokázala krotiť som povedala a urobila tri kroky k jeho kancelárií. Nestihla namietať a ja som vošla do jeho kancelárie. Sedel za stolom a keď ma zbadal nervózne sa usmial.

„Ahoj zlatko. Čo tu robíš?"opýtal sa a vstal zo stoličky. S papiermi som vykročila k nemu a vyčítavo sa mu pozerala do očí.

„Čo tu robím?! Čo ma byť toto?!"poprvýkrát som na ňho zvýšila hlas a poprvýkrát som bola na ňho naozaj nahnevaná. Papiere vyleteli na jeho stôl a on si ich zobral a okom po nich preletel.

„Po prvé nekrič na mňa a po druhé chcem ti dokázať ako ťa milujem a som schopný sa vzdať všetkého, čo mám a chcem, aby si vlastnila niečo naše."povedal a psím výrazom sa mi pozrel do očí. Akokoľvek som sa pokúšala pochopiť jeho prejav lásky, nedokázala som. Bol mi cudzí a bol veľmi ponižujúci spôsob, ktorým mi chce dokázať lásku. Nestála som o jeho majetky či peniaze.

„Ale ja nepotrebujem žiadny dom alebo peniaze! Ja chcem teba Max a nie vlasniť tvoj majetok! Nechcem, aby si sa niečoho vzdal a potom to dával mne! Ja o tvoje peniaze nestojím! Chcem byť len s tebou, to je to jediné po čom túžim. Ach Max...lásku mi dokážeš len tým, keď mi budeš veriť, budeš somnou vždy, keď to budem potrebovať a hlavne keď ma budeš milovať a rešpektovať."napokon som sa musela upokojiť. Hnev upustil pri pohľade na ňho. Nedokážem sa na ňho dlho hnevať. Je jediné čo mám. Je moje všetko, všetko čo potrebujem.

„Toto ťa tak veľmi naštvalo? Myslel som si, že ťa to poteší."previnilým pohľadom preskakoval raz po mne a raz po papieroch na stole.

„Asi ma dobre nepoznáš, keď si si myslel, že tvoj dom ma urobí šťastnou. Ty ma robíš šťastnou a nie tvoje peniaze a majetok. Uvedomil si si, čo by si o mne pomyslel Harry? Čo by si pomyslela tvoja a moja rodina? Ak by som to prijala-čo by som nikdy neurobila- urobila by som to, čo oni celý čas chceli. Mysleli by si, že idem po tvojích peniazoch a nemilujem ťa."pokúsila som sa o milý úsmev, ale podarila sa mi len malá grimasa. Prešla som okolo stolu a zozadu ho objala.

„Všetko, čo mám je naše, na to nezabudni. Je mi jedno, kto si čo pomyslí. Ja som len chcel, aby tvoje meno bolo napísané na niečo naše, ale ako vidím, tak som ťa svojím činom urazil a zistil som, že žiadny majetok ťa nepoteší, tak ako moja prítomnosť a za to ťa veľmi milujem."otočil sa smerom ku mne a zamilovane sa usmial. Odhalil svoje jamky, ktoré som na ňom tak veľmi milovala. Usmiala som sa a ruky obmotala okolo jeho krku.

„Áno, Max veľmi si ma urazil, ale nabudúce aspoň budeš vedieť, že keď mi budeš chcieť niečo darovať, tak sa budem tešiť len z tohto."ukradla som si jeho bozk. Dlho sa na ňho hnevať nemôžem. Chcel ma potešiť a nevedel, že ma tým urazí. Vzal si späť moje bozky a posadil ma na stôl.