Dad or son? [H.S]

*4*

Harry's POV

Usmievala sa. Panebože, ona sa stále usmievala. Jej úsmev som mal zarytý v mysli a všade, kde som sa pozrel som videl ju s tým jej stále milo vyžarujúcim úsmevom. Mám ju vlastne rád? Nie! Nemám ju rád. Necítim k nej nič. Žiadny cit, alebo čo i len nenávisť. Nezaslúži si byť v našej rodine. Nezaslúži. Pretočil som sa na bok prázdnej postele. Nebolia ju líca z toho usmievania? Zasmial som sa nad svojími otázkami. Mojím tvrdým srdcom nikto a nič nepohne. Ani jej úsmev, ani jej srnčie oči, ani jej márne pokusy o zblíženie, proste nič. Moje srdce sa uzavrelo a otvoriť ho môže len tá, ktorá ozaj bude stáť za to. Vlastne by som s jej hľadaním mal začať, čo najskôr, ak chcem odtiaľto vypadnúť. Chcem odísť. Ďaleko od tohto domu. Ďaleko od rodiny. Ďaleko od otca a hlavne Shayli. Bol som hore už pol hodinu, kým sa mi uráčilo vstať. V kúpeľni som si umyl zúbky a umyl tváričku. Obliekol som sa a zbehol dole do kuchyne. Musel som sa pred ňou zastaviť, keď som počul hudbu. Nazrel som do kuchyne a videl som ju s banánom v ruke a ako sa celá natriasa do rytmu hudby. Banán používala ako mikrofón. Pozoroval som jej pohyby panvou a docela jej to išlo. Ani som si nevšimol svoj úsmev, ktorým som ju zaujato pozoroval. Zahnal som svoj úsmev a nahradil ho neutrálom. Vošiel som do kuchyne a namieril som si to presne k prestretému stolu. Hneď ako si ma všimla, podskočila a stíšila hudbu. Znova sa usmiala. Kristepane. Najradšej by som jej to zakázal.

„Dobré ránko, Harry"spôsob akým vyslovuje moje meno, je zvláštny a nerád si to priznávam, ale páči sa mi to. Sadla si oproti mne. Jej prítomnosť ma znervózňovala. Neodzdravil som sa. Veď prečo by aj. Nechcel som jej prejaviť žiadnu náklonnosť, či nebodaj milosť. Chcem, aby vedela, že pre mňa nič neznamená a to, že je manželka môjho otca neznamená, že sa jej teraz budem klaniať.

„Ako si sa vyspinkal?"hovorila somnou, ako s malým chlapčekom a pritom je odomňa staršia len o dva roky. Venoval som jej pohľad. Nemilosrdný a chladný ako stena.

„Čo sú to za otázky? Chcem sa v tichosti naraňajkovať"prehovoril som na ňu drsným hlasom, pri ktorom sa striasla a neochotne odvrátila zrak na jedlo pred sebou. Urobil som to isté a mal som v pláne ticho absolvovať raňajky.

„Ja len chcem byť milá"ticho prehovorila a hrala sa s obrúskom na stole. Nechápal som, ako to, že sa stále nevzdáva. Zistil som, že je vytrvalá a hlavne úprimne úprimná a milá, lenže jedna vec mi nedovolí, aby som mohol byť k nej milý a mať ju aspoň trošku rád. Tú vec nosím hlboko v srdci a nikto okrem otca to nevie.

„Nemôžeš ma prosto ignorovať a tváriť sa, že tu niesom?"pokojne som sa opýtal a skúmal jej nevinnú tvár. Opätovala mi pohľad. Taký s lesklými očkami, plnými sklamania z môjho prejavu, ale musí to tak byť.

„Snažím sa.."viac už nepovedala, lebo ju prerušil zvonček pri dverách. Okamžite som vstal a išiel otvoriť. Otvoril som dvere a predomnou sa objavila dvojica mojich bláznivých kamošov.

„Som hladný!!"skríkol Niall a vbehol do domu. Iste už cestu k chladničke nájde. Zasmial som sa a tentoraz naozaj.

„Ahoj kámo"pozdravil ma Liam a vpustil som ho dnu.

„Kde je?"potichu sa opýtal Liam a ja som na ňho nechápavo zazrel.

„Kto je kde?"opýtal som sa.

„Manželka tvojho otca"šepol až som ledva počul. Povzdýchol som si.

„Prečo ťa to zaujíma?"opýtal som sa a urobil pár krokov vpred. Mal som v pláne ísť za Niallom, aby som sa vyhol zbytočnému konfliktu s ňou.

„Len tak."povedal a pobehol za mnou. Vstúpili sme do kuchyne. Zamračil som sa, keď som videl Shaylu, ako pripravuje sendvič a Niall ju slintavo pozoroval. Robila ho s úsmevom. S úprimným úsmevom.

„Máš super mamu"zvýskol šťastne Niall. Shayla sa zatvárila šokovane a potom sa zasmiala a pokračovala v robení sendviča. Obdaril som ho pekne škaredým pohľadom. Liam sa pridusene zasmial.

„Dobrý deň pani Styles. Ja som Liam a ten hladný je Niall"šokovala ma jeho milosť k nej a jeho pohľad. On nad ňou slintal. Nie, nie ako Niall nad sendvičom, ale nad ňou. Hltal ju pohľadom. Lakťom som ho udrel do rebra, ale jeho úsmev neochabol.

„Nehovor mi prosím pani Styles. Stačí len Shayla"usmiala sa na ňho a urobený sendvič podala Niallovi.

„Je kus"zašepkal Liam mojím smerom. „Ako sa máte?"opýtal sa jej a sadol si na stoličku.

„Nevykaj mi. Mám sa celkom fajn a ty?"zaujato sa na ňho zadívala. Všetci ma ignorovali.

„Teraz, keď už ťa poznám, tak je mi lepšie"vyceril na ňu zuby a ja som ich rozhovoru mal dosť.

„To by už stačilo. Obaja do mojej izby. Hneď!"zavrčal som na nich. Liam sa neochotne postavil a zakýval Shayle. Prekrútil som očami a spolu s nimi v pätách sa rútil do svojej izby.

„Hej, kámo. Aký máš problém?"opýtal sa Liam a sadol si na moju posteľ.

„Žiadny. Len ju proste nemám rád."odvetil som bez náznaku zbytočného citu.

„Ja byť tebou, tak ju zbožňujem. Veď je milá a sexy. Nečudoval by som sa ti, keby si mal na ňu zvrhlé myšlienky."pri tom som sa akosi pozastavil. Zvrhlé myšlienky? Nie, to istotne nie. Veď je to manželka môjho otca.

„Liam!! Uzavrime to."zúfalo som sa na ňho zadíval. Jeho úškrn sa zväčšil.

„Takže mal?"opýtal sa s nemiznucou čudnou grimasou.

„Nie!"hneď som vykríkol.

„Ja ju mám rád, veď mi urobila vynikajúci sendvič."keby sa neozval, asi by som si myslel, že tu nieje.

„Vidíš aj Niall si ju predstavuje v sendviči."povedal a ja som sa zasmial.

„Ale mňa nepriťahuje."pípol som totálnu blbosť.

„Tak to je jasné."s Niallom si vymenili pohľady.

„Si gay."povedal Niall.

„Nie! Vy ste sa zbláznili! Veď..arghh!"už som pri nich strácal slová. Spustil som sa na posteľ vedla Liama.

„Nie je to tak, že ma nepriťahuje, ale ona ma ani priťahovať nemôže. Je manželka môjho otca a ja ju nemôžem mať ani rád a dokonca byť k nej aspoň trošku milý. Je to podlé a nepochopiteľné, ale je to tak. Ona si nezaslúži byť v našej rodine."

No ahoj.. Ako sa vám to zatiaľ páči? Tak Shayla pozná Harryho kamošov.. Zayn tam bude tiež, ale neskôr...

✌Peace✌ and thank you for all