Dad or son? [H.S]

*17*

Shayla's POV

Nikdy som nemala rada tie večierky, kde sa všetci opíjajú pod obraz Boží a bombardujú domovy na nepoznanie. Sedela som radšej doma nad knihami než, aby som robila to, čo moji rovesníci. Cítila som, že k ním nepatrím a možno aj preto som skončila u milonára Stylesa. Už som sa nemohla prizerať, ako sa obývačka mení na špinavú dieru. Veľa ľudí, hluk a alkohol doniesol do tohto domu iný odtieň, ktorý sa mi vonkoncom nepáčil. A aj napriek tomu, že tento dom nebol môj, nemala som silu sa prizerať na tých už pomaly opitých tínedžerov. Niektorý dokonca nemali osemnásť a cítila som sa medzi nimi ako sivá myš, na ktorú každý len zazerá a nevie kam zaradiť. Predrela som sa cez malú skupinku stojacu na chodbe a mala som v pláne sa niekam skryť a zapchať si uši.

„Kam si sa vybrala?"až výkrik sprevádzaný s chrapľákom a dotyk na mojej ruke, ma prinútil zastaviť sa a pozrieť sa do očí dotyčnému. Boli tak krásne.

„Preč."jednoducho som prekríkla hluk a svoju ruku vyslobodila z tej jeho. Otočila som sa smerom, kde som mala namierené, ale pohnúť sa vpred mi nedovolila jeho ruka na mojom ramene. Nestihla som sa ani otočiť a začal ma ťahať niekam preč. Dobre, jeho spôsoby sú, ale sprosté.

„Tu si sadni."pred všetkými tými sopľiakmi ma dotiahol až do obývačky a ukázal na kreslo, kde sedel Liam. Hnevalo ma to, ako somnou zaobchádza. Nemá právo. Nevyzeral nahnevane, skôr vystresovane. Jeho stisk na mojej ruke bol toho dôkazom. V očiach som mu nevidela nič. Je naozaj dobrý herec, keď sa mu podarilo zamaskovať aj tú nenávisť voči mne, ale jeho správanie ju nezamaskovalo.

„Kto si ty, aby si mi rozkazoval?"ruku som stiahla k telu a naozaj nahnevane som na ňho vybehla.

„Tvoj tatko."nemilo sa usmial a ukazovákom ukázal na miesto vedľa Liama. „Sadni si a čuš."

Každý na nás pozeral a šepkal si. Hudba stíchla a spolu s ním aj hluk. Chcela som, aby sa to už skončilo, aby som si mohla ísť ľahnúť a vyspať sa do práce. Nervy mi ešte len začali pracovať a už-už sa prebudilo moje zlé ja, ktoré by nikto nechcel vidieť, keď som zrazu zacítila šteklivý dotyk v dlani.

„Hej, Shayla, kľud. Sadni si vedľa mňa a nezaoberaj sa tým čurákom."úprimne s pokojom sa na mňa usmial. Pokojnejšie som prikývla a klesla k nemu na dvojité kreslo. Harry ma už prestal zaujímať, kedže odišiel. Úplne ma nahneval.

„Ako sa máš?"opýtal sa a pohodlnejšie sa usadil do kresla. Usmiala som sa a najprv sa poobzerala. Každý sa venoval tomu, čo doteraz robil.

„Najradšej by som odišla, ale inak sa to dá zvládnúť a ty?"úplne primitívne otázky odštartovali náš rozhovor, ktorý sa naďalej rozvíjal. Smiali sme sa a dokonca som si trošku uchlípla z Morgena, ale bolo vidieť, že to nie je moja parketa, tak som radšej ostala len pri tom jednom uchlipnutí. Už mi tento večer nepripadal tak veľmi hrozný. Stačila len dobrá spoločnosť a všetko sa zmenilo. Nevšímala som si okolitý svet, ale len Liama a jeho slová, ktoré ma vždy zadrhli do smiechu. Odrazu sa pred nami zastavila vysoká postava. Otočila som sa smerom k nej a videla krásnu blondínu s modrými očami, ale za to s hrozným štýlom obliekania. Usmiala som sa na ňu a ona mi venovala svoj ironický úsmev.

„S kým sa to bavíš, Liam? Poď si somnou zatancovať."jej piskľavý hlas mi doslova pílil uši.

„Bavím sa s majiteľkou domu a manželkou Stylesa. Tancovať? Uh, veď si krivá ako paragraf."zasmial sa. Uff, to od neho nebolo pekné. Nadvihla na mňa obočie a prekvapene zažmurkala.

„Ty si Harryho manželka?"opýtala sa a mne to prišlo vtipné a zároveň smutné. Kto vie, či si ten chlap vôbec nejakú ženu nájde, keď sa ku každej správa rovnakým spôsobom. Idiotsky.