Dad or son? [H.S]

*30*

Sladko som zaspala po našom dlhom rozhovore a presne tak som sa aj zobudila. Otvorila som oči a hneď som sa pozrela na gauč. Nebol tam. Gauč bol nedotknutý akoby tam ani nespal. Zahnala som myšlienku, že by to mohol byť sen. Bolo to také pravdivé, že to nemôže byť sen. Rýchlo som vstala z postele, keď zrazu sa dvere otvorili a Harry vošiel pokojne dnu.

„Dobré ráno."usmiala som sa, ale hneď ako som si uvedomila, že vyzerám ako mŕtvola, zamračila som sa do zeme.

„Vlasy máš ako slama, ale páčia sa mi."Tak to bolo, ale krásne ranné privítanie. Nadvihla som k nemu hlavu a zrazu bol tak blízko a dotýkal sa mi vlasov. Skoro by som onemela z jeho vône, ale včas som zadržala dych. Dotýkal sa môjho pramienka vlasov akoby testoval jeho kvalitu.

„Čo to robíš?"hodila som po ňom karhavý pohľad a capla ho po prstoch. Bezpečne som sa vzdialila k dverám, aby som čo najskôr bola v kúpeľni a mohla zo seba urobiť človeka.

„Au!"chytil si ruku a skrčil na mňa obočie, ktoré sa po pár sekundách uvolnilo a jeho kútiky sa pohli smerom hore. „Len som chcel vedieť, či sú naozaj na dotyk také, ako vyzerajú."

Pokrútila som hlavou a dotkla sa kľúčky na dverách. „Kto je David William?"

„Odkiaľ...?"zmätene som sa na ňho pozrela a on sa šibalsky usmial.

„Rozprávaš zo sna."úsmev sa mu rozšíril a ja som takmer zabudla, že niekedy zo sna rozprávam. Došľaka, mala som na to myslieť skôr.

„Ó, nie!"zvolala som a zahanbene sklopila zrak. „Čo som povedala?"zvedavo som zdvihla oči k nemu.

„Neodpovedala si mi."povedal a pri tom si užíval moju zvedavosť.
„David je môj bývalý priateľ. Chodila som s ním pred tým než som spoznala tvojho otca."vysvetlila som mu v skratke a už som sa pripravovala na popravu od hanby.

„Myslel som si."sam pre seba prikývol a zamyslene sa pošriabal po brade. „Budem hádať. Má okolo štyridsiatky?"zachichotal sa.

„To fakt nie je smiešne, Harold. Povedz mi, čo som hovorila?"Len som dúfala, že som nepovedala nič zlé. Ako ja sa za to neznášam. Chválabohu, že má Max tvrdý spánok a ešte sa nestalo, že by ma počul rozprávať zo sna.

„No,"naschvál naťahoval túto chvíľu a rukami si pohladil bradu. „Vlastne ani nič dôležité."

„Harry! Čo som povedala?"nahnevane som prosila, aby mi to povedal. Hlasno sa zasmial a pokrútil hlavou. Vedela som, že mi to tak ľahko nepovie. Prekrútila som očami a radšej si išla urobiť hygienu do kúpeľne. V odraze zrkadla som vyzerala presne tak, ako som očakávala až na to, že som mala červené oči akoby som celú noc plakala a pri tom som bola pokojná a nevyronila ani jednu slzu. Monokel mi pomaly mizol. Vyzerala som hrozne, to sa musí nechať a ten veľký monokel pod okom mi vôbec nepridával na kráse. Fialová mi nikdy nešla. Rýchlo som si urobila hygienu a vrátila sa späť do izby. Stále tam bol. Sedel na posteli a pozeral sa na moju fotku z detstva. Nevenovala som mu pozornosť a zobrala som si svoje oblečenie. Nepamätala som si, že by som ho skladala a ešte tak dokonalo na stoličku.

„Naozaj otca miluješ."prehovoril s neveriacim úsmevom.

„To je dosť zjavné."prikývla som a čakala čo znova povie.

„Nedokážeš sa na ňho hnevať a už si mu odpustila, však?"pozrel sa na mňa a ja som stratila pôdu pod nohami. Ten jeho pohľad. Tá bolesť a zúfalosť ma dostávala do kolien.

„To som povedala?"opýtala som sa a radšej som sa usadila na stoličku. Prikývol a odvrátil zrak na svoje spojené ruky.

„David ti tiež ublížil. Presne ako môj otec, ale jemu si nedokázala odpustiť."pokračoval s tichým hlasom. Moju pozornosť upútali jeho ruky, ktoré boli čím ďalej tým viac napäté. „Veľmi som sa v tebe mýlil."dodal.