Dad or son? [H.S]

Prológ

Niektoré príbehy sa končia svadbami a dlhým, šťastným životom po nej. U mňa je to však inak. Môj príbeh sa začína svadbou a udalosťami po nej.

„Max Styles berieš si Shaylu Tomlinson za svoju manželku?"postarší kňaz menšieho vzrastu sa s milým úsmevom opýtal dlho očakávanú otázku. Max, láska môjho života, sa istotne usmial a prikývol.

„Beriem"potvrdil svoje rozhodnutie a po mne prešiel príjemný mráz šťastia. Moje šťastie a tento deň mi nemohol nikto pokaziť. Ani Maxov syn, Harry, ktorý sa celý čas mračí, ako na pohrebe. Je to jeden z mojích najkraších dní v mojom živote. Sľubujem a potvrdzujem si s lásku s mužom, ktorého nadovšetko milujem aj napriek toľkým prekážkam a neprajníkom. Kňaz pokynul Maxovi, aby začal hovoriť svoj sľub. Max sa ku mne otočil a obe ruky si vzal do svojich hrejivých a aj napriek vyššiemu, veku stále jemných. Jemne sa na mňa usmial a zadíval sa mi hlboko do očí.

„Ja, Max Styles si vyberám teba, Shayla Tomlinson, a budem rešpektovať tvoje úspechy aj zlyhania, budem sa o teba starať v zdraví i v chorobe, budem s tebou kedykoľvek, aby som mohol prežiť s tebou všetky obdobia nášho života"sľub, ktorý predložil pred oltárom bol krásny a verný. Verím, že to neboli prázdne slová, a že jeho slová sa naplnia. Zamilovane som sa usmiala a perami mu v rýchlosti naznačila milujem ťa. Kňaz napokon prehovoril na mňa.

„Shayla Tomlinsom berieš si Maxa Stylesa za svojho manžela?"opýtal sa ma otázku, na ktorú som vedela odpoveď od prvej chvíľe, keď som ho stretla.

„Áno, beriem!"radostne som zvýskla a pevne stiskla Maxove ruky. Ako aj Maxovi, tak aj mne kňaz pokynul, aby som hovorila. Sľub som si pripravovala dva mesiace pred svadbou. Písala som ho od srdca a tak ho aj poviem. Hlboko som sa nadýchla a text, ktorý som vedela do detailu naspamäť, som začala precítene hlasno šeptať priamo Maxovým zeleným očiam.

„Ja Shayla Tomlinson si beriem teba Max Styles za svojho manžela, partnera v živote a láske. Počas nášho manželstva ťa budem milovať každým dňom viac a viac. Spolu budeme prežívať každý jeden deň, budeme sa smiať, plakať a čeliť spoločne všetkým prekážkam. Celý život sa budeme verne milovať v dobrom i v zlom, v bohatsve i v chudobe. Dnes ti tu dávam svoju ruku, srdce a svoju lásku. Od dnes už naveky"počas toho mi vyšla aj slza, ktorú som ignorovala a celé svoje telo zapojila do rozprávania. Keď som dohovorila, Max sa dojato usmial a pohladil po ruke, ktorú mal bezpečne uloženú v tej svojej.

„Môžete si vymeniť prstene"povedal a veľkú knihu, ktorú doteraz držal v rukách, položil na stojan, ktorý nás delil od kňaza. Prstene nám doniesla Maxova sestra na červenom malom vankúšiku. Max jeden zobral a venoval mi svoj zamilovaný pohľad. Milujem tie jeho pohľady. Sú spojené s množstvom citov.

„Príjmi tento prsteň ako znak mojej lásky a vernosti"nasadil mi krásny diamantový prsteň, ktorý na mojej bledej ruke krásne vynikal. Vzala som prsteň z červeného vankúšika a chytila Maxovu pevnú ruku. Maxova sestra Beatrice ma nezabudla obdariť škaredým pohľadom, ktorý som si nevšímala. Neznášali ma. Nikto z jeho rodiny ma neznášal. Sama neviem, prečo. Nič som im neurobila. Beatrice som nebrala na vedomie a radšej sa venovala Maxovi.

„Príjmi tento prsteň ako znak mojej lásky a vernosti"nasadila som mu ho a presne ako aj mne, sedel perfektne.

„Definitívne potvrdte svoje manželstvo bozkom"

Max si ma za bok pritiahol k sebe a pomaly ma pobozkal. Bolo to ako po prvý krát, ale o niečo krajšie a precítenejšie. Zaklonil ma dozadu a bozk predĺžil o pár krásnych sekúnd. Oficiálne som sa stala Shayla Styles. Vybrala som si život, kde sa bez Maxa budem cítiť ako v pasti, nenávidená a opovrhovaná, ale stojí mi za to, keď v jeho prítomnosti budem najšťasnejšia žena na svete, budem milovaná a plná života. Po chvíli sme sa od seba odtiahli a otočili sa smerom k výskajúcim tleskotom ľudí.

„A ja v mene svätej cirkvi potvrdzujem, že ste uzavreli sviatočné manželstvo a požehnávam ho v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje."posledné slová kňaza a posledný výkrik Amen, nám dal signál, že už by sme sa mali otočiť a vykročiť na cestu spoločného života. Ruka v ruke sme kráčali uličkou kostola a mávali Maxovým príbuzným. Z mojej rodiny tu bohužiaľ nikto nebol. Ako aj Maxova rodina, tak aj moja Maxa neznáša a kvôli našej svadbe sa ma rodina zriekla. Max je už starší muž a jemu sa do života nikto starať nemôže, i keď je tu jeho syn Harry, ktorý s touto svadbou taktiež nesúhlasil. Harold somnou od prvého dňa, kedy sme sa stretli, nehovorí. Pozerá na mňa s veľkou nenávisťou a to je mi ľúto, kedže odteraz budeme bývať pod jednou strechou všetci spolu. Žiarivo a bez náznaku falši, som sa usmievala na ľudí, ktorí ma z celej duše nenávidia. Ako keby som mohla za to, že sa zamilujem do muža, ktorý mi môže byť otcom.

Ahooj.. To bolo, ale nudné!! Chcem vedieť, či mám pokračovať, alebo nie.. Možno by som to mala prerobiť, lebo mňa osobne začiatok nenadchol.. No uvidím a radšej sa budem riadiť vaším názorom... Upozorňujem, že ak nebude žiadny ohlas, príbeh sa ruší!!!