Dad or son? [H.S]

*5*

Shayla's POV

Nasledujúci deň som v dome bola celkom sama. Harry sa ráno niekam vyparil a vrátil sa až po večeri. Max mi počas večere volal, že sa v práci zdrží dlhšie. Po celý deň som si hľadala nejakú zábavku, aby som sa zamestnala, ale nemala som ako. Vonku bolo škaredé počasie. Pršalo a mne neostávalo nič iné iba pozerať telku a napchávať sa nezdravými jedlami. Harryho som nechcela obťažovať, lebo keď prišiel nebol veľmi šťastný a vytratil sa vo svojej izbe, kde asi strávi zvyšok tejto nudnej noci. Prežúvala som solený čips a dívala sa na nejakú komédiu. Zababušila som sa do deky, lebo mi začínalo byť chladno. Keď sa po celej miestnosti rozozvučala zvučka môjho mobilu, trošku som sa zľakla a začala ho hľadať po sedačke. Zakliala som, keď som ho nikde nevedela nájsť a mobil prestal zvoniť, ale po chvíli sa ozval znova. Bola som nútená postaviť sa z pohodlného gauča a nájsť vyzváňajúci mobil. Prameň vlasov, ktorý mi neposlušne vytŕčal z nepekného drdola, som si založila za ucho, aby mi nezavadzal a kutrala po pohovke. Zajasala som, keď som ho našla pod vankúšom. Nadšene som sa usmiala, keď som videla meno svojho brata. Zdvihla som hovor a predtým, než som ho stihla pozdraviť, som sa musela zamračiť, pretože ma predbehol.

„Dopekla Shayla, prečo nezdvíhaš?!"oslovil ma nezvyčajným hlasom, ktorý sa mi vôbec nepáčil. Trhane dýchal a ja som vycítila, že sa niečo deje.

„Prepáč. Stalo sa niečo?"nerobila som unáhlené zábery a pokojne som sa opýtala, zatiaľ čo on vôbec pokojný nebol.

„Áno stalo! Som v nemocnici!"kričal a to sa na Louisa nepodobalo. Jeho správanie a tón hlasu naznačoval, že sa stalo niečo vážne.

„Čo..čo sa stalo?"zakoktala som sa pri pomyslení, že sa stalo niečo Briane alebo Freddiemu.

„Mama dostala infarkt"ticho povedal a moje srdce prestalo pravidelne biť. Dych sa mi zastavil a ja som zabudla ako dostať do seba kyslík. Oči sa mi v momente naplnili slanou tekutinou a mobil mi vyletel z ruky. Bola som v šoku. Moja mama ma vydedila, ale stále to bola moja mama. Môj stvoriteľ a človek, ktorého som milovala bezvýhradne čistou materinskou láskou. Nemohla mi odísť. Nie takto, keď sme pohádané. Okamžite som sa rozbehla hore na poschodie do Harryho izby. Nebolo tu nikoho auto iba Harryho a ja som sa potrebovala dostať do nemocnice, čo najskôr. Neklopala som a ignorovala som rôzne výhražné nápisy na jeho dverách, prosto som otvorila dvere netušiac, že budem svedkom niečoho hrozného. Videla som jeho nahé telo skláňajúce sa nad nejakým nahým dievčaťom. Vôbec som nevnímala, čo tam robia. (jasnéxDD) Myslela som len na mamu a na to, že sa musím dostať do nemocnice. Nestihla som reagovať a Harry už letel ku mne s plachtou okolo pása. Silno ma schytil za pažu a vyvliekol von z izby.

„Čo to sakra bolo?! Nevidíš nápisy?! Si slepá?!"ďalší krik som už nezvládla a rozplakala som sa so snahou požiadať ho o auto. Nechápavo pozeral na človeka, ktorý súrne potreboval pomoc a jediný človek, ktorý mu mohol pomôcť bol on sám.

„Po..potre..potrebujem auto"napokon zo seba dostala a hlavu ukryla v dlaniach.

„Čo?"doslova to zo seba šokovane vypľul. Až teraz som sa mu prosebne pozrela do očí, ktoré sa leskli hnevom.

„Potrebujem auto. Moja..moja mama dostala infarkt."rýchlo som zo seba dostala. Jeho pokrčené obočie sa vrátilo do normálu a ja som sa aspoň trošičku zaradovala, že ma možno chápe.

„Niečo za niečo."povedal náhlivejším hlasom. „Nikto sa nedozvie, že tu niekedy bola, dobre?"nadvihol obočie a ja som rýchlo prikývla.

„Idem sa obliecť. Odveziem ťa ja."povedal a vytratil sa za dverami. Bola som vďačná, že pohol svojou tvrdohlavosťou a nenechal ma len tak na pospas.