Beautiful Creatures ✔️

•4.

Zvyšok dňa sa pomaly vliekol. Stihla som spoznať jednu babu Natashu, ktorá sem prisla až z Ruska, čiže vie, ako sa cítim. Mala som z nej dobrý pocit, preto som sa s ňou dala aj do reči. Stihli sme si aj vymeniť čísla. Za zvyšok dňa sa už nič zvlástne nestalo. Pána záhadného, som len raz zahliadla na chodbe a zo zvyšné hodín ho zavolal riaditeľ, vraj mu má s niečím pomôcť. Od Nat som sa dozvedela, že mu vraj pomáhal s organizovaním školského plesu. Čo mal za trest z nejakej bitky. A teraz, po naozaj výbornom obede, do triedy profesora Bubbleho na poškole. To dom si zavarila. Hneď prvý deň a už mám problém. Zaklopala som a vošla dnu. Bol tu zatiaľ iba profesor. Po pozdrave som si sadla na zadné miesto k oknu a znova si zahryzla do pery.

Ach.. Skoro som úplne zabudol. Mám byť po škole. Rozmýšľal som aj, že ani tam nedojdem. Ako kedysi. Ale dnes tam je to dievča somnou a len čo po piatich minútach stráženia nás učiteľ odíde (keď budeme v tichosti a nebudeme robiť problémy) sa budem so slečnou výbušnou trošku baviť. Vošiel som do triedy. Ako som ju zbadal usmial som sa do strany. Kráčal som k mojej lavici a sadol si na voľné miesto vedľa nej. Ignorovala ma. Pozerala von cez moje okno! Toto nemá dovolené! Nieje možné ako ma len týmto dokázala vytočiť. Však ja jej ešte dohovorím. ,,Ahoj" Predstieral som, že som milý. Čím dlhšie to budem robiť tým skôr profesor odíde.

Od ľaku som si znova zahryzla do pery, až mi tiekla krv. Jej chuť som cítila v ústach a aj ja sama musím uznať, že je nezvyčajne sladká. Chytila som sa za srdce. "Toto mi nerob. Kvôli tebe mi znova tečie krv. Vieš, aké je to otravné?" Pozrela som sa naňho so zamračeným pohľadom a snažila sa to predýchať. Mať infarkt v tak mladom veku, nie je to, čo chcem za svoj život dosiahnúť.

Cítil som jej krv. Už zas.. Do pekla, čo to dievča stále robí? A prečo? Ona si vyslovene želá, aby som ju zabil! Cítil som ako sa mi do očí vlial pramienok jemnej červenej. Odvrátil som zrak. Prešiel si jazykom po zuboch. Sakra. Už zas. Musím sa ovládnuť.. Musím. Teraz nie.. Zatvoril som silno oči a snažila sa nesustrediť sa na tú dokonalú vôňu. Srdce mi bilo riadne rýchlo. Bol som nabudený. Snažil som sa ovládať zo všetkých síl.

"Inak.. Ahoj." Povedala som. Slušné správanie v sebe nezapriem. Aj keď to ráno bolo príliš. "Uhm.. Som Amber." Skúsila som to inak. Nerada vytváram konflikty. Aj napriek ohňu vo mne. Skúmavo som ho pozorovala, ako k sebe stíska viečka a zhlboka dýcha. Musím uznať, takto vyzeral ešte lepšie. Teda, keď je ticho, nevraždí ma pohľadom a nemračí sa.

Ani som sa na ňu nepozrel. Stále som sa sústredil na jej krv, ale nedokázal som inak. ,,Som Dominic!" Povedal som hnusne. Nechcel som. Do pekla. Nemalo to vyznieť tak hnusne. Ale teraz sa sústredím na niečo iné. Hlavne sa upokoj a sústreď sa na to, kým odíde učiteľ. Hovoril som si v hlave.

"Som Dominic!" Povedal hnusne a mne sa zasekol dych v krku. Bolo to tak chladné a hnusné. Rýchlo som sa od neho otočila a sklonila hlavu. Začala som sa hrať s rukami a pri tom si hrýzla už doráňanú spodnú peru. Zatvorila som oči, keď som ju znova prehrýzla. Nenávidím, ked to robím. Ale nedokážem si pomôcť. Po chcvíli sa profesor postavil a povedal, že sa vráti až keď nám skončí trest a zamkol nás. Fajn. Super, toto je naozaj úžasné. Som tu zamkntá s človekom, ktorý ma má v zuboch.