Beautiful Creatures ✔️

•18.

,,Ale ja to viem ak si zabudla a ďalšia vec.. Ideme spolu." Povedal som a zasmial som sa.

"Nechceš sa ísť prezliecť? Ešte to stihneš." Povedala som so zrakom upretým na oblohu. Všetky mraky som poslala z oblohy preč. Nebol to problém, tak ako ich viem kvôli dažďu privolať, tak ich viem aj odohnať. Prvé slnečné lúče dopadli na moju tvár a ja som ztvorila oči a usmiala sa.

,,Uhm.. Mne je takto v pohode.. Cítim sa taký.. Svieži" Objal som ju okolo ramien zozadu a čakal som na to, ako bude reagovať.

Zapišťala som. "Si blázon? Teraz som mokrá aj ja." Rýchlo som od neho odsúpila. Rukov som si prešla cez moké oblečenie a povzdychla som si. "Si fakt hrozný.." Zamrmlala som. Začala som okolo seba zohrievať vzduch. Asi nepôjdem do školy v mokrých veciach. Ten teplý vzduch mi pomaly vysušil veci a aby to už Dominic nemohol zopakovať, usušila som aj jeho. "A teraz už naozaj poďme." Potihla som ho za ruku a prešla na chodník. Zastala som a začla som sa obzerať. Nevedela som kam mám ísť.

,,Hah..nehovor, že ti to nebolo príjemné. Červenala si sa tak moc, že som si povedal, že by bolo dobré ťa trochu schladiť" Zasmial som sa a išiel som za ňou. Predbehol som ju na znak, aby ma nasledovala, lebo by sa chúďa ešte stratila.

Zavrčala som. "Ja sa červenám, aj keď sa hnevám." Odvrkla som mu.

,,Ale nemala si prečo, byť ma mňa nahnevaná" Otočil som sa k nej a išiel som pre istotu vedľa nej. ,,Pýrila si sa" Povedal som a zasmial som sa.

Udrela som ho lakťom do boku. "Objal si ma keď si bol mokrý bola som nahnevaná." Povedala som mu. Už teraz sa mi moje líca znova červenali. "Bože!" Chytila som si ich a sklonila hlavu.

,,Ale to bolo až potom ako si sa červenala" Usmial som sa a pozrel na ňu.,,Aha.. Vyzerala si presne tak ako teraz.. Aj si sa tak tvárila. Predomnou to neskryješ" Zasmial som sa.

"Pako." Zanadávala som mu. "Tak sa červenám. Ja za to nemôžem, že každú chvíľu chce môj oheň vybuchnúť." Povedala som mu, aj keď som nevedela, či ma pochopí.

,,Dobre fajn.. Máš svoje tajomstvá.. Iba hovorím, že to si sa červenala.. Ale kľud. Náhodou si bola zlatá" Usmial som sa na ňu.

"Zlatá?! Veď som išla vybuchúť! Povedz mi, už si videl sopku, ktorá bola zlatá?!" Zakričala som po ňom a stále sa skrývala za rukami. Radšej som hlavu ešte sklonila a nechala si padať vlasy do tváre.

,,Práve sa na ňu pozerám.. Vidíš.. Si jedinečná" Zasmial som sa.

"To tak určite.." Zamrmlala som si do rúk.

,,Čo si o mne myslíš?" Zmenil som tému a pozrel som na ňu ako sme išli rovno po ceste do pekla.. Uh.. Teda školy. Vlastne sú to dve rovnaké veci.

"Uhm.. Že si iného pohlavia ako ja. Že si iného druhu ako ja. Že musíš mať pevné nervy, že si so mnou. Uhm.. Čo ja viem, poznám ťa od včera." Stále som mala ruky na tvári a červenala sa viac a viac. Nešlo to zastaviť.

,,Oh..tak toto mi ešte nikto nikdy nepovedal" Zasmial som sa.,,Páči sa mi to" Usmial som sa do strany.

"Malo by." Zasmiala som sa.

Usmial som sa. A zvyšok cesty prebiehal v tichosti, pretože do školy sme dorazili za minútu. Len, čo sme vošli všetci sa na nás pozerali. Amber nechápavo pozerala po nich aj po mne.,,Vidia ma usmievať sa prvýkrát a tiež si všimli, že s niekým dokonca aj hovorím bez toho, aby som sa vyhrážal alebo nadával" Vysvetlil som jej v krátkosti a zasmial som sa.

"Aha. Tak to je super." Uškrnula som sa a svoju ruku si obmotala okolo tej jeho. V podstate som mu ju objala.

Pozrel som na ňu a usmial som sa. Ostatným študentom padli sánky na zem a babám asi aj tiekli sliny ako na mňa a ju pozerali. Došli sme do našej triedy. Bez dverí. Zachechtol som sa. Išli sme na naše miesta.,,Chceš byť pri okne?" Usmial som sa doširoka.

"Ja som si myslela, že sme sa na ničom dohodli." Uškrnula som sa.

Prevrátil som očami.,,Tak povedzme, že už ťa za to, že tam budeš sedieť nezabijem" Povedal som akoby s nezáujmom.

"Pff.. Tak to si píš, že nie. A môžeme sa striedať. Včera som tam sedela ja, dnes môžeš ty." Usmiala som sa naňho a ukázala mu rad bielych zubov.

,,Beriem" Zasmial som sa a sadol si k môjmu oknu.,,Och moje milované zlatíčko, neublížila ti včera tá zlá teta?" Hovoril som naschvál môjmu oknu.

Odfrkla som si. Sadla som si a tvárila sa, že ho ignorujem. No počkaj.